Nie je to príliš priaznivé: takmer polovica ľudí má nižší príjem, mnohí si odložili splátky či dokonca požiadali banky o ďalšie pôžičky, tretina z nás načrela do úspor. Najhoršie dopadli tí, ktorí nemali žiadnu rezervu. Ako teda zvládnuť ďalšiu nečakanú situáciu?

Základ je jasný: Šťastie praje pripraveným. Pandémia síce zasiahla peňaženky až dvoch tretín Slovákov, no tí, ktorí mali čosi našetrené, sa s ňou vyrovnali oveľa lepšie. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu FOCUS pre Nadáciu PARTNERS, ktorý urobili na vzorke 1 009 respondentov.

Niektorým stačilo utiahnuť si opasky a začali míňať menej. Tretina Slovákov však siahla na úspory. Až 151-tisíc ľudí požiadalo o odklad splátok úverov. „Negatívnu skúsenosť častejšie uvádzali živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO),“ potvrdil sociológ agentúry FOCUS Martin Slosiarik. Viac ako polovica z nich musela načrieť do rezerv a o odklad úverov požiadalo dvakrát viac živnostníkov ako zamestnancov.

„Negatívne dosahy boli ťažšie aj pre viacčlenné domácnosti, ktoré majú maloleté dieťa alebo deti,“ zhodnotil sociológ. Až 44 percent opýtaných pocítilo finančné suchoty v dôsledku nižšej mzdy, straty zamestnania či poklesu iných príjmov.

Stalo sa to aj Martinovi (32). „U nás v práci pre koronu pár ľudí prepustili a aj ja som bol jedným z nich, keďže som tam bol pomerne nový. Neprekvapilo ma to, vedel som, že keď sa začne prepúšťať, pôjdem medzi prvými. Ale už sa mi podarilo nájsť si novú prácu a som v nej aj viac spokojný,“ povedal.

Martin síce pre koronakrízu prišiel o prácu, no našťastie si rýchlo našiel novú.
Martin síce pre koronakrízu prišiel o prácu, no našťastie si rýchlo našiel novú.
Zdroj: mh

Ťažkú situáciu majú aj absolventi. „Ja som tento rok skončila vysokú školu a bála som sa, že si pre koronu nenájdem prácu, ale podarilo sa mi to. Niektorí moji spolužiaci však s tým majú veľké problémy. Popri škole som aj brigádovala a platili mi za vypracovanie ponúk pre klientov. Lenže v čase korony bolo tých ponúk oveľa menej než predtým, takže som aj menej zarobila,“ uviedla Marta (25).

Krízová situácia odhalila naše najcitlivejšie miesta v hospodárení domácností. „Slabé finančné stránky sú nedostatočný prehľad o príjmoch a výdavkoch domácnosti, odkladanie splátok úverov, aj keď to nebolo nevyhnutné, prečerpávanie dkreditných kariet a ich nesplácanie, ako aj nevyužívanie investičných príležitostí. Najvypuklejším problémom sa ukázala takmer úplná absencia finančnej rezervy Slovákov,“ vymenovala Andrea Straková, odborníčka na financie z PARTNERS GROUP SK.

8 najlepších tipov ako hospodáriť!

Nové pôžičky si podstatne častejšie brali ľudia bez finančnej rezervy. „Tým pravdepodobne roztočili alebo ďalej roztáčajú finančnú špirálu splácania existujúceho dlhu ďalším dlhom. Medzi ľuďmi s optimálnou finančnou rezervou to bolo len percento,“ upozorňuje Slosiarik.

Dôležitým krokom je podľa Strakovej začať sa pripravovať na opätovné splácanie úveru. Tí, ktorí stále nemajú prácu či peniaze, môžu banky požiadať o štandardný odklad splátok. „Tento odklad však už bude plne evidovaný v úverovom registri, negatívny zápis môže významne skomplikovať žiadosť o úver v budúcnosti,“ upozorňuje Straková.

Naopak, mnohí Slováci na krízu zareagovali promptne a začali šetriť. „V prípade potreby sa uskromníme v spotrebe aj vo výdavkoch a začíname viac finančne plánovať. Štatistiky potvrdili, že menej využívame úvery a prvé lastovičky využili krízu na investovanie,“ doplnila Straková.

Kríza sa odrazila najmä na nákupnom správaní. Takmer 60 percent Slovákov menej nakupovalo oblečenie a obuv, tretina sa rozhodla vynechať tohtoročnú dovolenku a mnohí odložili rekonštrukciu či nákup spotrebičov a väčších finančných položiek. Viac ako polovica šetrila aj na potravinách.

Naopak, mnohým sa zvýšili výdavky na lieky, vitamíny, hygienické prostriedky. Kvôli dištančnej výučbe museli niektorí rodičia nakúpiť počítače a viac sme míňali aj na varenie doma. „I napriek tomu, že pandémia má viac alebo menej negatívny dosah na dve tretiny domácností, celkovo Slováci hodnotia, že sa im životná úroveň zatiaľ dramaticky nezmenila, ale ani v najbližšom horizonte neočakávajú zlepšenie či zmenu,“ spresňuje výsledky prieskumu sociológ.

Odborníci upozorňujú, že akákoľvek kríza sa dá zvládnuť. Základná rada znie: treba si vytvoriť rezervu na pol roka dopredu, teda mať odložených šesť výplat. Úvery by nemali presiahnuť viac ako 30 percent príjmov. Pri spotrebe pozor najmä na výdavky na zábavu!

Krízové časy nahrávajú investovaniu a investíciám. Peniaze, ktoré teraz investujeme, sa zhodnotia a neskôr ich možno využiť práve pri nečakanej situácii alebo i na dôchodok. „Ak niekto dlho váha s investovaním, prichádza o značné zhodnotenie svojich úspor,“ prízvukuje Maroš Ovčarik, analytik Finančného kompasu.

8 TIPOV AKO HOSPODÁRIŤ Čítajte na ďalšej strane >>>