KONFLIKT medzi penzistami a odborníkmi. Dôchodcom vraj pomoc netreba. Tí odkazujú: Neútočte!

Tvrdí, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť svojimi článkami neprestáva s útokmi na seniorov a podnecuje tak medzigeneračné spory v spoločnosti. „Aj preto sme Radu požiadali, aby nám sprístupnila svoje mzdy a odmeny za predchádzajúce štyri roky. Vnímame to nielen my, seniori, ale aj naše rodiny, že od roku 2020 nenapísala jedinú informáciu o zlom stave financií či tomu, ako sa majú seniori zle,“ uviedol predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Michal Kotian.

Seniori chcú následne požiadať parlamentný výbor pre financie a rozpočet o kontrolu týchto údajov, prípadne či nebol porušený zákon. „Nepáči sa nám, ak napríklad šéf Rady podľa medializovaných informácií poberá mesačne viac ako 10-tisíc eur, vraj je to konkrétne až 14-tisíc eur mesačne, a pritom Rada kritizuje vysoké dôchodky,“ povedal Kotian. Podľa neho je otázne, či by vláda skôr nemala pristúpiť aj ku škrtom platov ľudí, ktorí poberajú viac ako 10-tisíc eur mesačne a kritizujú dôchodcov za 600-eurový priemerný dôchodok, ktorý poberá viac ako 600-tisíc seniorov.

Podľa Kotiana sa Rada nikomu inému vo svojich vyjadreniach nevenuje viac, ako práve spochybňovaniu pomoci seniorom.

Prečo konflikt vznikol? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom statuse uviedla, že automatická valorizácia chráni kúpnu silu „štandardných“ dôchodkov. "Na rast cenovej hladiny však reaguje s oneskorením, a preto pri inflačnom šoku spôsobuje dočasný pokles kúpyschopnosti týchto príjmov. Takáto situácia nastala od začiatku roku 2022, a to aj napriek prijatiu opatrení na zmiernenie vplyvu inflácie na dôchodky, ako bol mimoriadny štrnásty dôchodok a rodičovský dôchodok. Priemerná kúpna sila dôchodkov na obdobie asi jedného roka v porovnaní s prvým polrokom 2021 klesla približne o 9 %. Tento dočasný problém sa podarilo systematicky vyriešiť zavedením mimoriadnej valorizácie v polovici minulého roka. Tá by mala pomôcť ochrániť dôchodky aj v prípade budúcich inflačných šokov a zabrániť opakovaniu podobnej situácie," uviedla Rada na sociálnej sieti.

„Kúpyschopnosť starobných dôchodcov sa pred koncom tohto roka vrátila približne na úroveň pred inflačným šokom a na kompenzáciu inflácie už nebolo potrebné prijímať ďalšie nákladné jednorazové alebo trvalé opatrenia,“ upozorňuje rozpočtová rada.

V decembri minulého roka však penzisti mimoriadne dostali príplatok v sume 300 eur a od roku 2024 vláda plánuje vyplatiť trinásty dôchodok vo výške priemernej sumy daného typu dôchodku. „Tým by sa priemerná kúpna sila dôchodkov trvale zvýšila takmer o 7 percent nad úroveň pred inflačným šokom,“ uviedla Rada. To však znamená trvalé dodatočné výdavky z verejných financií na ľudí v starobnom a predčasnom dôchodku vo výške približne 700 miliónov eur ročne.

Pri aktuálnom klesajúcom trende inflácie znamená oneskorená valorizácia podľa rozpočtovej rady to, že štandardné dôchodky budú rásť rýchlejšie ako ceny. Podľa súčasných prognóz by preto celkový príjem dôchodcov mal prevyšovať infláciu o 6 až 8 percent. „Vzhľadom na zlý stav verejných financií a potrebu stabilizácie verejného dlhu by vláda mala byť prirodzene opatrná pri prijímaní plošných, drahých a trvalých opatrení bez reálneho finančného krytia, špeciálne, ak tieto opatrenia nemajú jasne deklarovaný reálny cieľ, ktorý riešia,“ zdôraznila rozpočtová rada.