Dôchodkový vek je v súčasnosti 62 rokov a 76 dní. Od januára sa zvýši o ďalších 63 dní. Slováci tak budú pracovať ešte 5 mesiacov po dovŕšení veku 62 rokov. S odborníčkou na sociálne zabezpečenie Ľubicou Navrátilovou sme sa rozprávali aj o tom, či naozaj nezamestnaní dostávajú penziu vyrátanú z priemernej mzdy.

Väčšina ľudí nadáva, že budú robiť až do sedemdesiatky. Naozaj to hrozí?

- Musím povedať, že ľudia panikária. Ročne sa u nás bude zvyšovať vek asi o 60 dní. Uplynie viac ako šesť rokov, kým sa zvýši dôchodkový vek o celý jeden rok. V Nemecku je v súčasnosti dôchodkový vek 65 rokov a postupne sa zvyšuje na 67 rokov. Terajší nemecký dôchodkový vek dobehneme približne za 18 rokov.

Ak niekomu chýba do dôchodku 10 rokov a už nebude pracovať, lebo napríklad prišiel o zamestnanie alebo nevládze robiť, čo to spraví s jeho penziou?

- Ak má človek príjem na úrovni priemernej mzdy, tak pri 35 rokoch dôchodkového poistenia mu vyjde dôchodok 397,30 eura. Ak by mal o 10 odpracovaných rokov viac, je to 510,80 eura. Čiže absencia obdobia dôchodkového poistenia na desať rokov môže znížiť starobný dôchodok aj o viac ako jednu štvrtinu. Slovenská republika je právny štát a ak niekto nechce pracovať, štát ho nesmie poslať na nútené práce. Problém je, či si to každý môže dovoliť. Celkom prestať pracovať môže iba ten, kto má prostriedky na živobytie.

Čo teda majú robiť ľudia, ktorí prídu krátko pred dôchodkom o prácu? Oplatí sa im predčasná penzia?

- Ak majú život ohrozujúce choroby, vždy radím uprednostniť predčasný starobný dôchodok pred starobným dôchodkom. Pokiaľ má poistenec zdravie adekvátne jeho veku a má možnosť zarábať, nemal by sa hnať do predčasného dôchodku. Stratil by 6,5 % na dôchodku za každý rok pred dovŕšením dôchodkového veku a to je veľa.

A čo ak mu ponúknu slabo platenú prácu, len minimálnu mzdu? Nezníži mu to budúci dôchodok?

- Na to sa nedá jednoznačne odpovedať, ale s vysokou pravdepodobnosťou takáto zárobková činnosť nezníži starobný dôchodok. U ľudí, ktorí neboli nezamestnaní, čiže boli kontinuálne dôchodkovo poistení, je pravdepodobnosť zníženia dôchodku prácou za minimálnu mzdu takmer vylúčená.

Má vôbec bežný človek šancu zistiť, aký dôchodok raz bude dostávať?

- Sociálna poisťovňa vedie každému poistencovi individuálny účet a má povinnosť mu ho sprístupniť. Z tohto účtu je možné celkom presne odhadnúť sumu budúceho dôchodku. Len sú na to potrebné vedomosti, ktoré sa neučia v žiadnej škole, ale dajú sa získať štúdiom zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa má problém dodržať termíny na vydanie rozhodnutí o dôchodkoch a neviem si predstaviť, že by jej vznikla povinnosť poskytovať informácie o potenciálnej sume starobného dôchodku.

Mnohí ľudia si myslia, že tým, čo nikdy nepracovali, sa dôchodok vyráta z priemernej mzdy. Je to pravda?

- Je to mýtus, ktorý šíria ľudia neznalí zákona o sociálnom poistení a patrí do argumentačnej výbavy extrémnych nacionalistov. Každému občanovi tohto štátu sa starobné dôchodky určujú rovnako a v súčasnosti nemáme žiadnych mužov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek a nikdy nepracovali.

Treba si pripomenúť, že za socializmu bola povinnosť pracovať a ročníky poistencov, ktoré si v súčasnosti uplatňujú nárok na starobný dôchodok, prežili takmer polovicu svojho produktívneho veku v socializme. Navyše v období po roku 1989 boli roky, keď štát platil poistné na dôchodkové poistenie počas obdobia nezamestnanosti, neskôr za obdobie, keď nezamestnaný poberal podporu v nezamestnanosti.

Takto mohol i dlhodobo nezamestnaný získať aj 35 rokov dôchodkového poistenia. Iná situácia je u žien. Ženám sa do obdobia dôchodkového poistenia zahŕňajú roky starostlivosti o deti a v mnohodetných rodinách môže matka detí získať dôchodok aj bez toho, aby niekedy bola zamestnaná.

[ooyala: tlYWZyYjE63j6W_097o1ohh3KgSyFgWb]

Všade počujeme o tom, ako Slovensko starne a v budúcnosti nebude dosť peňazí na dôchodky pre narastajúci počet penzistov. Je to naozaj také vážne?

- Relevantné zdroje dlhodobo upozorňujú na demografické ohrozenie priebežne financovaného dôchodkového systému, čo je presný názov prvého piliera. Každý slušný štát sa musí postarať o svojich najstarších obyvateľov. Otázka neznie, či sa štát postará, ale ako dobre sa postará o zabezpečenie príjmov v starobe.

Prvý pilier je postavený na medzigeneračnej solidarite. Bol vymyslený v období, kedy ľudia mali veľa detí. Zaviedol ho v Nemecku Konrád Adenauer po 2.svetovej vojne. Vychádzal z premisy, že ľudská túžba po vlastnej reprodukcii je stála, historicky potvrdená a nie je ohroziteľná ani vojnami, ani chudobou, ani chorobami.

Ukázalo sa však, že má svoj zdroj ohrozenia, a tou je paradoxne rastúci blahobyt. Viem si predstaviť, ako čitatelia týchto riadkov začnú krútiť hlavami nad tým, či je na Slovensku blahobyt. Len v súvislosti so zmenou reprodukčného správania sa musíme pohybovať v odlišnom meraní blahobytu, ako je porovnanie napr. s Nemeckom. Ja patrím do generácie, v ktorej rodiny so štyrmi čo piatimi deťmi neboli nič zvláštneho, a to boli povojnové roky s prídelovým hospodárstvom, nedostatkom mäsa, sladkostí o južnom ovocí ani nehovoriac. Voči tomuto obdobiu zažívame dnes blahobyt a detí sa rodí málo.

Východiskom priebežne financovaného dôchodkového systému bol predpoklad, že počet platiteľov poistného bude násobne vyšší ako počet poberateľov dôchodkových dávok. Tento predpoklad má už dnes veľké trhliny, ale to nezbavuje dnešnú generáciu osôb v produktívnom veku platiť na dôchodky svojim rodičom.

Mohlo by vás tiež zaujímať: