Koľko utečencov sme ešte schopní prijať? Košice sú už plné, Bratislava má posledné miesta!

Ruská invázia na Ukrajinu spustila obrovskú vlnu migrácie. Za pár týždňov utiekli pred bombardovaním milióny ľudí. „Celkový počet vstupov na slovensko-ukrajinskej hranici od vypuknutia konfliktu je 204 847 osôb,“ uvádza ministerstvo vnútra. Vyše 25-tisíc ľudí požiadalo o dočasné útočisko. Už teraz je jasné, že utečencov bude pribúdať.

„Čo sa týka samotných utečencov, je pre nás dôležité, aby sme boli pripravení na ešte väčšie počty. Krutosť vojny, ktorú predvádza Vladimír Putin na Ukrajine, mnohých ľudí vyháňa a vyháňa ich vo veľkých počtoch,“ konštatoval premiér Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovej konferencii na hraniciach.

27 hodín vo vlaku, 7 hodín jedným autobusom a ďalších 6 hodín druhým. Julija (31) so svojím triapolročným synčekom utiekli zo Záporožia a na Slovensko prišli 6. marca. „Ešte v Záporoží som vyplnila formulár a po ceste ma kontaktovala dobrovoľníčka, ktorá mi sprostredkovala ubytovanie. Žijeme v byte v Bratislave u rodinky, ktorá zobrala svoje deti z detskej izby a prenechala ju zatiaľ nám,“ vysvetľuje s tým, že rodina jej už hľadá podnájom a bude pracovať ako detská psychologička. Momentálne chodí na kurz slovenčiny a synčekovi Darisvetovi hľadá škôlku. „Dočasne sme sa rozhodli, že budeme tu, kým sa vojna neskončí. Veľmi sa chcem vrátiť domov, máme tam bývanie, rodinu,“ hovorí. Jej otec aj bratia ostali na Ukrajine bojovať.

Rajisa (47) a jej dcéra Anastasija (22) prišli do Bratislavy 5. marca spolu so starou mamou a s mačkou. V Kyjeve ostal Anastasijin brat, ktorý pracuje ako lekár, a strýko, ktorý bojuje v civilnej obrane. V Košiciach im pomohla grécko-katolícka cirkev, ktorá pre ne našla ubytovanie v rodinnom dome v Rovinke. „Ostaneme tu, kým sa skončí vojna, potom sa chceme vrátiť domov. Momentálne si hľadáme prácu, ja už som mala pohovor na pozícii IT. Moja mama je právnička, zatiaľ bude pracovať v reštaurácii,“ hovorí Anastasija.

Dobrovoľníci, mimovládne organizácie, ale aj samosprávy robia maximum. No už čoskoro to stačiť nemusí. Napríklad česká Praha pred pár dňami ohlásila, že už nemá „žiadnu voľnú posteľ“ pre vojnových utečencov z Ukrajiny. Žiada preto Európsku úniu o pomoc s ubytovaním pre 50-tisíc ľudí. S tým by mohlo pomôcť 25 modulárnych základní, o ktoré Česko žiada, uviedol český minister vnútra Vít Rakušan. V Prahe majú pre chýbajúce kapacity presúvať utečencov z Ukrajiny do telocviční.

Koľko migrantov ešte zvládne Slovensko? „V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že obce so stovkami obyvateľov sú od začiatku konfliktu vystavené tomu, aby denne zvládali nápor tisícov utečencov. Čo sa týka organizačno-technickej stránky, otvorene musíme povedať, že komunál s dobrovoľníkmi si postupne nastavil kooperáciu, aby to na kolene čo najlepšie zvládli,“ povedal hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.

„Objektívne je najhoršia situácia v mestách na východe Slovenska. Mesto Košice už hlási presiahnutie svojich kapacít. Autá a autobusy s utečencami sa postupne presúvajú ďalej do území a do ďalších slovenských miest, ktoré sa snažia čo najlepšie pripraviť na tento nápor. Očakáva sa, že hlavné mesto Bratislava bude čeliť druhému najväčšiemu tlaku a návalu ľudí, ktorí budú potrebovať minimálne dočasnú pomoc,“ uviedla hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) Daniela Piršelová.

Bratislava má na Hlavnej stanici zriadený Bod prvého kontaktu, v ktorom okrem základných informácií a občerstvenia ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny ponúka aj možnosť nabiť si telefón, získať SIM kartu či v bezpečí si oddýchnuť v zázemí zriadenom v priestoroch čakárne. „Približne 10 – 15 % ľudí z Ukrajiny potrebuje zabezpečiť ubytovanie. To koordinuje okresný úrad a predstavuje to kľúčovú úlohu štátu. Nateraz má vytypovaných viac ako 5 000 miest, kde vedia ubytovať utečencov,“ uviedla hovorkyňa hlavného mesta Dagmar Schmucková.

Približne 1 000 ľudí, ktorí prešli Bodom podpory na Hlavnej stanici v Bratislave od minulého týždňa, potrebovali zabezpečiť aj ubytovanie. Okresný úrad ho skoordinoval, či už priamo v zariadeniach štátu, alebo v priestoroch, ktoré poskytujú mestské časti, mesto, ale aj súkromné ubytovacie zariadenia, ale v niektorých prípadoch aj priamo v domácnostiach obyvateľov.

Sú však aj mestá, ktoré už pomôcť nevedia. „Tento scenár sa už, žiaľ, deje a bude sa týkať čoraz viac miest, keďže ich kapacity sú limitované. Táto otázka má však smerovať prioritne na štát, keďže mestá nemajú kompetencie koordinovať činnosti, ktoré prináležia štátu. Potrebujú efektívny krízový manažment okresných úradov, jasné pokyny, pravidlá a stanovenie systému rýchleho preplácania nákladov a finančných dotácií,“ vymenovala Piršelová.

Premiér Eduard Heger pritom avizoval, že najväčší nápor nás ešte len čaká. „Aktuálne vybavia na hraniciach 10 000 až 13 000 ľudí denne, musíme sa pripraviť na to, že ich bude aj 20 000. Teraz nevieme povedať, koľkí z nich sa rozhodnú u nás ostať a koľkí nie,“ načrtol. V tomto smere má prísľub od európskych lídrov, že aj ďalšie štáty poskytnú svoje kapacity na umiestnenie azylantov. „Ak my nebudeme mať dostatočné kapacity, je tu dostatok kapacít v krajinách Európskej únie, ktoré už dnes ponúkajú svoju pomoc,“ povedal Heger.

Prisľúbil, že pre tých, ktorí sa rozhodnú ostať u nás, sa vždy nájde pomoc. „My im chceme dať útočisko aj tu na Slovensku, ak tu chcú ostať. Tá kapacita sa neustále navyšuje, dnes máme veľkú ochotu na strane občanov, ale snažíme sa pripravovať a navyšovať kapacitu aj z hľadiska štátnych kapacít a prípadne do toho zapojiť aj súkromný sektor, ak bude mať záujem,“ doplnil.

Ekonóm upozorňuje, že tu nejde len o to nájsť Ukrajincom miesta v ubytovniach. Tisíce z nich sa zrejme naspäť už nikdy nevrátia, z čoho však Slovensko môže vyťažiť. Naše obyvateľstvo totiž starne a už o pár rokov nám bude chýbať veľké množstvo lekárov, sestier, opatrovateľov, ale aj mnohých ďalších povolaní. Práve tieto práce by mohli v budúcnosti zastať Ukrajinci. „Verejná správa si musí čo najskôr pripraviť viacjazyčné dokumenty, jasný plán na začlenenie detí do škôl, dofinancovať zdravotníctvo, ujasniť situáciu týkajúcu sa dávok, prechodných pobytov, pokračovania v štúdiu a mnohých ďalších vecí. Zásadné je však zapojenie utečencov do pracovného trhu,“ povedal analytik INESS Martin Vlachynský.