Koľko platov musí Slovák odložiť, aby si mohol kúpiť byť? Zo vzduchu by mal žiť dlhých 13 rokov

Podľa najnovšieho prieskumu serveru Numbeo, ktorý mapuje, ako bývajú ľudia vo svete a koľko ich to stojí, Slováci potrebujú na kúpu nového bytu s rozlohou približne 90 metrov štvorcových viac ako 13 ročných platov, kým Česi až 15. Na opačnom konci rebríčka sú Belgicko a Dánsko, kde na kúpu takéhoto bytu postačí šesť ročných miezd.

Prečo taký rozdiel? „Porovnanie serveru Numbeo berie do úvahy čistý rodinný príjem a cenu bytu s rozlohou 90 metrov štvorcových. Pomer medzi cenou priemerného bytu a príjmu je tak priaznivejší na Slovensku ako v Česku, čo historicky súvisí najmä s vysokými cenami nehnuteľností v Česku, hoci priemerná mzda je tam vyššia ako u nás,“ vysvetľuje rozdiel analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Ako dodal, iné ukazovatele už však naznačujú, že pomer ceny bytov voči príjmom už na Slovensku prekonal Česko a dostupnosť bývania je tak u nás nižšia ako v Čechách. „Z porovnaní Numbea tiež vyplýva, že Slováci majú priaznivejší pomer nákladov na hypotéku k príjmom v porovnaní s našimi susedmi z V4,“ povedal Kočiš.

V posledných rokoch totiž hrali nízke úroky na úveroch na bývanie významnú rolu pri rozhodovaní sa pre vlastný byt. Podľa Kočiša to podporovalo dopyt po vlastnej alebo investičnej nehnuteľnosti, čo však v konečnom dôsledku tlačilo, spolu s inými faktormi, cenu nehnuteľností vyššie. „Na Slovensku je, tak ako aj v okolitých krajinách, zdrojom vlastného bývania úver. Mať hypotéku pod 1 percento je ekonomický nezmysel. Bankám sa to evidentne oplatilo, ale toto ekonomické hodovanie je za nami,“ hovorí Róberta Mecková, riaditeľka FinGO recloud. „Buďme vďační za euro, okolité krajiny majú vyššie úroky, keďže ich národné meny sú citlivejšie na výkyvy vo svetovom hospodárstve a teda aj ich úroky sú vyššie. Z pohľadu úrokových sadzieb je teda bývanieu nás dostupnejšie ako v niektorých iných krajinách. Ak ale nemáte na bývanie potrebných 20 % ako základ kúpnej ceny, nepomôže vám ani euro a nižšia úroková sadzba,“ dodala Róberta Mecková.

Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne: V prípade Slovákov sa vlastnenie nehnuteľnosti považuje za životný štandard. Podľa dát z Eurostatu má nehnuteľnosť, v ktorej býva až 93 % Slovákov, čo je najviac z krajín V4. V prípade Česka je to iba 78 %. Navyše, trh nájomného bývania, na rozdiel od iných krajín, nie je u nás rozvinutý. Vysoký pomer vlastného bývania ale znižuje mobilitu obyvateľstva a to vedie napríklad k nižšej ochote zmeniť bydlisko kvôli lepšej práci.


Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko: Až do minulého roka bola kúpa bývania jednoznačnou voľbou pred nájmom. Dnes, v čase úrokov cez 4 %, sa situácia zmenila. Pre ľudí s hraničným príjmom vo väčších mestách je jedinou voľbou nájom. Ale aj pri dostatočnom príjme je nájom kvôli vysokým cenám bytov lacnejší. Napríklad v Bratislave kúpa 2-izbového bytu za 175-tisíc eur znamená mesačné splátky 1079 eur (pri úroku 4,2 % a splatnosti 20 rokov) voči nájmu 650 eur.

Róberta Mecková, riaditeľka FinGO recloud: My v strednej Európe máme priam v DNA, že vlastný byt je základ. Táto teória bola dlhé roky podporovaná aj situáciou na trhu, keďže hypotéky boli dostupné a ich splácanie sa oplatilo rovnako, ak nie viac, ako bývanie v podnájme. Už sa však stretávam s tým, že mladí dospelí vôbec nepočítajú s vlastníctvom bytu.

Máme na Slovensku dostupnejšie bývanie alebo je to iba zdanie? Aj o tom, ako sa bude trh s nehnuteľnosťami vyvíjať, hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Z koľkých platov si môžeme kúpiť 2-izbový byt v Bratislave a napríklad  v Rimavskej Sobote?

Z údajov Národnej banky Slovenska sú dostupné informácie o cenách bývania na úrovni krajov. V tomto porovnaní je na tom lepšie obyvateľ Rimavskej Soboty voči Bratislave. Dvojizbový byt s rozlohou 50 m2 sa tam podľa nehnutelnosti.sk predáva priemerne za 60 000 eur, kým v Bratislave za 175 000 eur. Pri priemernej hrubej mzde v Banskobystrickom kraji 1 625 eur si Rimavskosobotčan našetrí na byt za 3 roky a jeden mesiac, kým obyvateľ Bratislavského kraja pri plate 1 983 eur musí šetriť až 7 a štvrť roka.

Výdavky na bývanie rastú. Bude to mať vplyv na dostupnosť bývania?
Dostupnosť bývania berie do úvahy nielen ceny bytov a domov a priemerné príjmy, ale aj výdavky. V tomto roku sa reálne mzdy vracajú k rastu, inflácia klesá, klesajú aj ceny bytov a rastie ich počet. Dostupnosť bývania do konca tohto roka bude rásť a neovplyvnia ju ani prípadné vyššie ceny plynu.

Je u nás dostupnejšie vlastné bývanie aj pre stále nízke percento úrokov, na rozdiel od okolitých krajín?
Na Slovensku má dnes hypotéku približne každá siedma domácnosť, kým napríklad v Nemecku takmer každá tretia. Dostupnosť bývania ale neovplyvňuje miera využívania hypoték, ale pomer medzi cenami bývania, príjmami a výdavkami. V posledných rokoch zhoršoval dostupnosť najmä prudký rast cien bývania. Dnes ju zlepšujú klesajúce ceny bývania, návrat miezd k rastu a klesajúca inflácia.