Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku, spolu s Francúzskom, ôsme najvyššie v  Únii. „V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom Európskej únie, a to o 1,9 percenta, v roku 2023 dokonca až o 6,7 percenta. U susedov z krajín V4 nakúpime lacnejšie, a to až o päť percent, v Maďarsku, o sedem percent v Českej republike a až o 27 percent v Poľsku. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2023,“ uvádza vo svojej aktuálnej analýze analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

Roky 2022 a 2023 boli na Slovensku v znamení vysokej inflácie potravín, ktorá bola na úrovni 18,6 % a 17,3 %. „Tento rok ide o podstatne pomalší rast cien, ktorý sa počas prvých ôsmich mesiacov nachádzal v rozpätí 0,1 až 4,9 percenta a dosiahol priemernú úroveň 1,8 percenta,“ hovorí Sadovská.

Na Slovensku má, podľa jej slov, prístup k potravinám väčšina ľudí, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou takmer pre 18 % slovenských domácností. „Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj rodín dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom Únie zaostávame, pretože podľa Eurostatu si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť 9,5 % domácností v EÚ,“ uviedla analytička.

Rast cien potravín sa zrejme tak skoro nezastaví napriek klesajúcej inflácii a nepomôže ani konsolidačný balíček, ktorý zvýši základnú DPH na 23 %. Napriek tomu, že DPH na základné potraviny klesne na 5 %, obchodníci budú musieť zvýšené ceny na ostatné tovary kompenzovať.

„Ceny mliečnych výrobkov na Slovensku ovplyvní trh, ale aj konsolidácia. Pozitívne opatrenie zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny neprinesie očakávaný pokoj na cenovkách. Naopak, začali narastať prepočty finančných dosahov nielen na slovenských výrobcov potravín, ale aj na farmárov ako výrobcov surovín či výrobcov obalov, prídavných látok a všetkých ďalších vstupov, energie nevynímajúc," priblížila Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu.

Zvýšenie celkovej DPH na 23 % a transakčná daň vytvoria podľa Nouzovskej v príjmoch potravinárov dieru, ktorú budú musieť zaplátať vyššími cenami. „A zrazu tá malá výhoda zo zníženej DPH je preč, ešte ani nezačala platiť," podčiarkla. Vyčíslila, že transakčná daň bude stáť mliekarenský spracovateľský priemysel po modelovom prepočte viac ako 2,2 milióna eur.

Upozornila, že vplyvy konsolidácie sa očakávajú od januára, avšak trh s mliekom a mliečnymi výrobkami sa výrazne mení už teraz. Cena masla na pultoch podľa nej jasne ukázala, že na európskom trhu s mliekom dochádza k zvyšovaniu cien a Slovensko tento trend neobíde. „Začína sa viac prejavovať nedostatok mlieka v Únii v dôsledku horúceho leta, respektíve následných povodní, ako aj veterinárnych ochorení. Na Slovensku je síce produkcia mierne vyššia oproti minulému roku, avšak tento fakt nezastaví nárast ceny surového kravského mlieka, ktorá v Európe stúpa a v súčasnosti je v priemere vyššia ako na Slovensku,” uviedla.

To dáva jasný signál na to, že cena za surové kravské mlieko bude rásť aj na Slovensku. „Zvýšená cena suroviny sa nevyhnutne musí premietnuť aj do cien mliečnych výrobkov," dodala. „Mlieko a mliečne výrobky patria k základným potravinám, preto sú každodenné otázky na dôvody vyšších cien oprávnené. Pre slovenských spracovateľov mlieka nastáva veľmi ťažká situácia, keď musia nájsť rovnováhu medzi férovou cenou pre farmára, spotrebiteľa a pokrytím vlastných nákladov. Ak túto rovnováhu nebude spolutvoriť aj obchod, niekto z tejto vertikály bude ťahať za kratší koniec," uzavrela Nouzovská.