DESIVÁ PREDZVESŤ KATASTROFY Klimatológ: Čo mali zvláštne oblaky spoločné s tornádom na Morave?
26. 6. 2021, 7:00 (aktualizované: 26. 6. 2021, 9:10)

Výskyt ničivého tornáda len pár kilometrov od našich hraníc je niečím nevídaným. Na podobný jav si nespomína ani skúsený klimatológ Pavel Faško (62). Krátko pred ničivou spúšťou, tak ako mnohí Bratislavčania, aj on pozoroval nezvyčajný úkaz na oblohe, ktorý bol viditeľný z Rakúska cez Záhorie až k českým hraniciam. V rozhovore nám povedal, ako tieto javy súvisia, či si máme na tornáda zvykať a čo robiť, keď nejaké zbadáme.
Zdroj: Juraj Roščák
Zdroj: Dano Veselský
Zdroj: Profimedia
Galéria k článku
Kedy a ako vzniká tornádo?
- Tornáda sú spojené so špecifickým druhom búrok supercela. Zároveň musí byť splnených viac podmienok. Dôležitý je veľmi teplý až horúci vlhký vzduch a aby tento vzduch mohol stúpať do vyšších vrstiev atmosféry. Zároveň je dôležité, aby sa v jednotlivých hladinách vetra vyskytoval stav, keď vietor fúka z rôznych smerov. Toto potom spôsobuje, že dochádza k vytvoreniu rotácie, ktorá je typická pre tieto nebezpečné poveternostné javy. Potom už tie dôsledky, ktoré vzniknú po tornáde závisia od sily tornáda. Tornádo môže mať označenie podľa Fujitovej škály od F0 až po F5.
Akú silu malo tornádo na južnej Morave?
- Nebol som priamo na mieste činu, ale z toho čo som videl, vyplývalo, že tam bola minimálne F3-ka, ale nevylučujem, že to mohla byť až F4-ka, pretože tie deštrukcie stavieb tam boli naozaj veľmi výrazné.
Dá sa povedať, že to bolo najsilnejšie tornádo v histórii v našom okolí?
- Tornád bolo v strednej Európe zaznamenaných už viac, napríklad v južnom Poľsku bolo pred niekoľkými rokmi tornádo, ktoré bolo označované ako F2, čiže tam tiež boli zničené murované stavby. Ale na území Česka a Slovenska si ja z mojej praxe nepamätám, že by takéto silné tornádo bolo zaznamenané.
Tornáda poznáme z iných krajín, ale tu je to naozaj niečo nezvyčajné. Prečo sme ho mali tu?
- Musíme si spomenúť na to, čo sa dialo v posledných dňoch. Bolo mimoriadne horúco a bolo dusno. To znamená, že jedna z tých podmienok pre vznik, horúci vlhký vzduch, tu bola splnená. Vo štvrtok bola na Slovensku nameraná teplota vzduchu na stanici Mužla v okrese Nové Zámky 38 stupňov. Aby v júni u nás bola zaznamenaná takáto vysoká teplota, to sa stalo iba raz, v roku 2012, kedy 30. júna zaznamenali v Slovenskom Grobe 38,2 stupňov. Ale to bolo až posledný júnový deň, čiže na druhý deň už bol júl. Teraz bolo 38 nameraných už 24. júna. Takže to bola jedna z príčin toho, že v tom priestore, kde sa potom vyskytlo tornádo, boli také búrky. Tie búrky sa vytvárali už vo štvrtok v skorých popoludňajších hodinách v priestore južne od Viedne a potom postupovali na severovýchod. Bol to systém búrok, ktorý mal dlhú životnosť a pretrvával až do neskorých nočných hodín a práve v noci zo štvrtka na piatok sa tie búrky ešte prejavovali v oblasti Moravsko-sliezkeho kraja a v oblasti západných Kysúc a postupovali smerom do južného Poľska. To je jeden z príkladov čo sa môže stať, pri takých poveternostných pdomienkach, aké tu panovali.
CELÝ ROZHOVOR S KLIMATOLÓGOM SI MÔŽETE VYPOČUŤ TU:

Článok pokračuje na ďalšej strane: Čo mali ZVLÁŠTNE OBLAKY nad Bratislavou spoločné s tornádom a bude u nás takýchto úkazov pribúdať? »
Vo štvrtok sa na oblohe v Bratislave objavili nezvyčajné oblaky v tvare akýchsi bublín. Ľudia začali špekulovať, či to nebola nejaká predzvesť toho tornáda. Mohlo to mať niečo spoločné?
- Malo to veľa spoločné s tým, že sa vytvoril ten systém búrok, ktorých bolo veľa a trvali veľmi dlho. Tento systém oblačnosti, ktorí ľudia videli, sa označuje ako Cumulonimbus mammatus, pretože pripomínajú ženské prsia. Táto oblačnosť súvisela s tým, že sa v tomto regióne vyskytovalo toľko búrok.
Máme si na tornáda začať zvykať? Budú sa tu vyskytovať častejšie?
- Takýto jav je v strednej Európe zriedkavý, štatisticky nevýznamný. Vyskytujú sa len niekde a len veľmi zriedkavo. Keď sa na to však pozeráme z hľadiska tých príčin, tak je neodškriepiteľný fakt, že je tu teplejšie a že je v atmosfére väčšie množstvo vodných pár. Čiže sa tu vytvárajú tie podmienky, ktoré by mohli viesť aj v budúcnosti k tomu, že by sa mohli vytvárať takéto tornáda.

Dá sa tornádo nejako predpovedať?
- Dá sa predpovedať, že sa v danom regióne budú vyskytovať búrky. To sa dá predpovedať aj deň dopredu. Ale to, že sa v danom čase na danom mieste vyskytne tornádo, sa nedá predpovedať s veľkým časovým predstihom.
Článok pokračuje na ďalšej strane: ČO ROBIŤ, keď zbadáme tornádo? »
Čo robiť, keď zbadáme, že sa tornádo začalo formovať alebo že sa blíži?
- Treba sa chrániť pred tým, aby nás to tornádo ako také zasiahlo, ale ešte nebezpečnejšie pre nás je to, že to tornádo pri tom svojom efekte pustošenia nesie so sebou všetky úlomky, ktoré vznikajú a my môžeme byť zasiahnutý aj týmito neriadenými strelami. Tam, kde sa tornáda vyskytujú idú ľudia do krytov, ktoré majú na to pripravené. Keďže u nás sa vyskytujú veľmi výnimočne, na toto nie sme pripravení. Takže ak máme možnosť, mali by sme ísť do nejakých pivničných priestorov alebo hľadať útočisko v prízemnej časti stavby, niekde v strede. Určite nie na obvode alebo blízko okien.
Ak sme vonku v prírode, treba zaujať polohu, kedy budeme najviac splývať so zemským povrchom, teda aby sme nevytŕčali a nemohli byť ľahko zasiahnutí úlomkami. Ideálne by bolo sa ešte niečím prekryť, keby nás aj niečo zasiahlo, aby to nebolo priamo.
Keby sme sa ocitli v nejakých veľkých halách, kde nie je jednoduché hľadať útočisko, odporúča sa schovať sa pod stôl. Ak sa potom na vás niečo aj zrúti alebo niečo priletí, tak to zasiahne skôr ten stôl, ako vás.
