Jedovaté pavúky na Slovensku: Ktorý má najsilnejší jed a najbolestivejšie uhryzne?

Na Slovensku žije približne 970 druhov pavúkov, pričom všetky sú jedovaté, až na pakrižiakovité (Uloboridae), ktoré nemajú jedovú žľazu vôbec vyvinutú. „Aj keď nemôžeme paušalizovať nebezpečnosť pavúkov podľa veľkosti ani sfarbenia, väčšina našich druhov nie je vôbec agresívna,“ ubezpečuje zoologička Anna Šestáková zo Západoslovenského múzea.
Vysvetľuje, že veľké druhy pavúkov, ktoré nás môžu bolestivo uhryznúť, mávajú slabý jed bez ďalších následkov. „Druhy so silnejším jedom sú zase vzácne alebo žijú skryto, takže s nimi prichádzame do kontaktu len sporadicky,“ tvrdí odborníčka.

Úrady vyhlásili vojnu agresívnemu pavúkovi: Pozor, jeho uhryznutie je veľmi bolestivé!

Uhryznutie Pradiara obávaného (Cheiracanthium punctorium) je bolestivé. Priebeh intoxikácie sa však z lekárskeho hľadiska považuje za mierny – i keď človek, ktorého tento pavúk uhryzol, by sa určite s touto definíciou nestotožnil. „Po vpichu nastúpi okamžitá prudká bolesť podobná uštipnutiu sršňa. Miesto je citlivé, sčervenie, môže opuchnúť a svrbieť. Symptómy zväčša do druhého dňa ustúpia,“ vysvetľuje Anna Šestáková.
Citlivejší ľudia môžu mať zvýšenú teplotu, zhoršené dýchanie, tŕpnutie končatiny, závraty, aj nutkanie na zvracanie. Ak bolesť neustúpi alebo sa na druhý deň vráti, určite navštívte lekára. Liečba prebieha ako pri alergickej reakcii na uštipnutie hmyzom.

Rozčuľujú vás drobné lietajúce mušky v kuchyni? Takto sa ich zbavíte

Najnovšie sa medzi nebezpečnejšie druhy zaradili stepníky rodu Eresus. Údajne by malo ísť o najjedovatejšie pavúky strednej Európy. „Ich jed okúsil samotný expert Milan Řezáč. Pôsobenie jedu nepociťoval lokálne, ale zvýšila sa mu teplota, potil sa a došlo aj k výraznej nevoľnosti,“ dopĺňa zoologička.

Očarili vás jesenné kvety na lúkach? Pozor, tieto sú prudko jedovaté

Keďže však ide o vzácne a nie veľmi agresívne pavúky, ktoré navyše žijú vo veľmi dobre zamaskovaných zemných norách, nie je veľká pravdepodobnosť, že im prídete do cesty. „Stretnúť môžeme pestro sfarbeného červeno-čierneho samčeka, ktorého jed nie je až tak výrazný ako od samičky,“ uvádza Šestáková.

Uhryznúť nás môže aj cedivka zúrivá (Amaurobius ferox) a takisto snovačka domová (Steatoda grossa). Odborníčka však upokojuje: „Ide o synantropné druhy, ktorých uhryznutie nie je ani výrazne bolestivé, ani nemá výrazné vedľajšie účinky.“

Strehúň tatársky (Lycosa singoriensis) je najväčší druh pavúka na Slovensku. Sila jeho jedu je podľa zoologičky zanedbateľná, skôr bolí samotné uhryznutie a určitú úlohu zohrá aj stres z veľkosti mohutného tela tohto pavúka. Strehúň tatársky žije skryto v zemných norách, v prírode môžeme stretnúť hlavne samca na potulkách.

Absolútnou raritou na Slovensku je pavúk vodný (Argyroneta aquatica). „Predpokladá sa, že jed tohto druhu bude z lekárskeho hľadiska zaujímavý, ale keďže je mimoriadne vzácny a takmer celý čas žije pod vodou, do kontaktu s ľuďmi neprichádza skoro vôbec,“ uzatvára zoologička.

1. Miesto vpichu vydezinfikujte a schlaďte.

2. Pavúka uložte do pohára (mŕtvych je najlepšie zaliať bezfarebným liehom – vodkou, denaturovaným liehom a podobne).

3. Miesto vpichu zdokladujte fotkou, napíšte si dátum, miesto a ako k uhryznutiu došlo, opíšte priebeh po uhryznutí.

4. Všetky tieto údaje pomôžu lekárovi.

Zoologička Šestáková: „Pavúka dokáže skúsený arachnológ spoľahlivo určiť len na základe materiálu. Fotografie 'útočníka' môžu pomôcť, no zväčša nemáte po ruke makroobjektív a dobré svetlo, no a opis vzhľadu častokrát v znení 'veľký pavúk s chlpatými nohami' nestačí.“