Porastú MINIMÁLNE DÔCHODKY o desiatky eur? Ak zmenu schvália poslanci! Bude to už od januára?

Od januára budúceho roka čaká rast aj minimálne dôchodky. Prečo? Od júla totiž vzrástli sumy životného minima, na ktoré sú v súčasnosti naviazané aj sumy minimálneho dôchodku. „Zmena sumy životného minima bude mať od 1. januára 2025 vplyv aj na sumu garantovaného minimálneho dôchodku. Najnižšia hranica minimálneho dôchodku, a to za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia, sa zvýši z 389,90 eura mesačne na 397,30 eura mesačne,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. A tak aj penzista, ktorý dostáva minimálny dôchodok v sume 389,90, bude mať od januára penziu zvýšenú na 397,30 eura.

Koaličná Slovenská národná strana však teraz prichádza s novinkou - opätovným naviazaním súm minimálnej penzie na priemernú mzdu tak, ako to bolo v roku 2019. Podmieňuje tým podporu návrhu ministerstva práce na zvýšenie minimálnej mzdy. "Cieľom predloženého návrhu zákona je posilnenie sociálnej ochrany poberateľov minimálnych dôchodkov prostredníctvom úpravy ich výšky v závislosti na priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnancov v hospodárstve Slovenskej republiky. Táto zmena reflektuje snahu zabezpečiť vyššiu spravodlivosť a primeranosť dôchodkových dávok, ktorá lepšie odzrkadľuje ekonomické podmienky v krajine," uvádzajú predkladatelia v dôvodovej správe.

AKO PORASTÚ MINIMÁLNE PENZIE, NÁJDETE V GALÉRII...

Navrhovaná novela je motivovaná potrebou modernizovať a optimalizovať systém výpočtu minimálneho dôchodku tak, aby tento lepšie reflektoval súčasné ekonomické podmienky a zabezpečil dôstojnú životnú úroveň pre poberateľov dôchodkov. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve je relevantný a objektívny ukazovateľ, ktorý presnejšie odzrkadľuje hospodársky vývoj a reálne životné náklady, s ktorými sa dôchodcovia stretávajú.

"Prepojenie výšky minimálneho dôchodku s priemernou mzdou umožňuje, aby dôchodkové dávky flexibilnejšie reagovali na ekonomické zmeny, čím sa zvyšuje ochrana sociálne zraniteľných skupín obyvateľstva. Tento prístup zohľadňuje nielen infláciu, ktorá ovplyvňuje kúpnu silu dôchodcov, ale aj celkový rast životných nákladov, čo je v súlade s princípmi udržateľnosti a spravodlivosti. Navrhovaná zmena posilňuje systém sociálneho zabezpečenia tým, že prispôsobuje dôchodky ekonomickým podmienkam, čím sa minimalizuje riziko, že dôchodcovia budú odkázaní na dodatočnú štátnu pomoc," píšu v dôvodovej správe.

Uviedli, že predkladaný návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže sa očakáva zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vyššie dôchodkové dávky minimálneho dôchodku. Avšak neuviedli žiadnu konkrétnu sumu. Navrhujú, aby zákon začal platiť od januára 2026. Ak ho schvália poslanci parlamentu.

Ako by rástli minimálne dôchodky, ak by prešla požiadavka SNS? Dnes za 30 rokoch dôchodkového poistenia dostane senior minimálny dôchodok 389,90 mesačne (pritom za jeho odvody mu vyšiel dôchodok napríklad 250 eur). V januári poisťovňa prehodnotí sumu jeho penzie a následne mu ju zvýši na sumu 397,30, keďže suma minimálneho dôchodku sa zvýšiť, keďže rástlo aj životné minimum.

Ak by prešiel návrh národniarov a sumy minimálneho dôchodku by sa naviazali na priemernú mzdu (tá bola v roku 2023 v sume 1430 eur), minimálny dôchodok pána Karola by bol 471,90 eura, čiže by bol o viac ako 200 eur vyšší ako jeho dôchodok, ktorý mu bol vypočítaný z jeho odvodov.

Existuje teda predpoklad, že minimálne dôchodky by tak rástli oveľa rýchlejšie ako riadne starobné dôchodky klasickou valorizáciou.

Čo na to rezort práce? „Rozmrazenie a opätovnú valorizáciu minimálnych dôchodkov presadila ešte v minulom roku v parlamente strana Hlas - sociálna demokracia. Aj bez kladenia akýchkoľvek podmienok k minimálnej mzde sme teda pripravení participovať na odborne a finančne realizovateľných návrhoch na ďalšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov,“ uviedol tlačový odbor rezortu práce.

Požiadavku národniarov ale kritizujú viacerí odborníci. „Ak by sa minimálne dôchodky naviazali na priemernú mzdu, znamenalo by to vlastne, že by sa každoročne valorizovali o rast priemernej mzdy. Pritom riadne starobné, ale aj predčasné, invalidné či pozostalostné dôchodky by sa naďalej valorizovali len o dôchodcovskú infláciu, teda výrazne pomalšie. Bolo by to nespravodlivé, pretože zásadnú výhodu by získali tí, čo platili odvody kratší čas a z nízkych zárobkov,“ konštatoval odborník na sociálne veci Jozef Mihál. „Ak chce pán Danko zlepšiť situáciu dôchodcov, mal by presadzovať zlepšenie valorizácie pre všetky typy dôchodkov,“ dodal Mihál.

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sa štátny sociálny systém neriadi analýzami a merateľnými cieľmi, ale politickými sloganmi, volebnými sľubmi, a obchodovaním ako na tržnici. „Navrhované zvyšovanie minimálnej mzdy poškodí ekonomiku, naviazanie minimálneho dôchodku zas verejné financie. Ak by prešli, oboje by v konečnom dôsledku znamenali ďalšie zvyšovanie daní. V skutočnosti je táto "dilema" politikov ako presadiť ich politické nástroje škodlivá, pretože odkláňa pozornosť od skutočných problémov. Tými sú výška životného minima, výška dávky v hmotnej núdzi, a náhrada kompenzácií cien energií,“ uviedol Ďurana.