Reklama

Jasný ODKAZ Slovákov vláde: Do nového roka si želáme len JEDNO!

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
 
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • captions and subtitles off, selected
    Reklama

    Čísla nepustia! Koalíciu valcuje opozícia, dokonca aj niektorí mimoparlamentní politici. Aj prezidentka Zuzana Čaputová vytkla vláde viaceré nedostatky. Preto sme sa pýtali bežných Slovákov, v čom ich ministerky a ministri sklamali, čím ich potešili a čo by si od nich želali do nového roka.

    Prieskumy neúprosne ukazujú stále to isté: dôveryhodnosť a obľuba členov vlády klesá. Je načase zastaviť strmý pád a ukázať, že premiér a ministri na to napriek prešľapom majú. Ale ak by si náhodou nevedeli pomôcť, Slováci im poradia!

    ANKETU - Čo si Slováci želajú od vlády? Nájdete v »GALÉRII«

    Ako ukázal prieskum agentúry Focus, ktorý zverejnila televízia Markíza v diskusnej relácii Na telo 12. decembra, koaličných lídrov dobiehajú a aj predbiehajú nielen politici z opozície, ale aj z mimoparlamentných strán. Najviac ľudí dôveruje prezidentke - 52 % respondentov. Na druhom mieste je šéf strany Hlas-SD Peter Pellegrini s dôverou 41 % opýtaných. Predseda strany Smer-SD Robert Fico má dôveru 29 % opýtaných.

    Až potom sa v rebríčku objavujú členovia vládnej koalície. Predseda vlády Eduard Heger má dôveru 28 % respondentov, minister hospodárstva Richard Sulík 27 %, šéf parlamentu a predseda Sme rodina Boris Kollár 24 %. Rovnaké percento opýtaných dôveruje šéfovi hnutia Republika a europoslancovi Milanovi Uhríkovi (24 %). Najmenej dôveryhodným politikom je minister financií Igor Matovič s podporou len 14 %.

    Pre koalíciu sú to trpké čísla. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že vláda postupuje chaoticky a často zmätočne, nedokáže prijať razantné rozhodnutia, mnohé navrhované reformy nemajú reálny základ, boj s korupciou - čo bolo heslo predvolebných kampaní - nezvláda, naopak, množia sa podozrenia z netransparentnosti a uprednostňovania „našich ľudí" pri obsadzovaní funkcií.

    Najdôveryhodnejším ministrom ostáva šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Najvýraznejšie sa prepadli Richard Sulík, Veronika Remišová a Milan Krajniak.

    Podľa súčasného vývoja to vyzerá, že vláda bude mať čo robiť, aby to vydržala až do volieb v roku 2024. Veľa napovie aj hlasovanie v tohtoročných komunálnych voľbách a voľbách do VÚC.

    Výhrady proti vláde má i prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ich jasne pomenovala v TA3 v poslednom vlaňajšom vydaní relácie V politike. Za viacero ťažkostí podľa nej môžu práve vládnuci politici. Problémová je aj ich komunikácia, ktorú sprevádzajú hádky – často v priamom prenose, na sociálnych sieťach či počas tlačových konferencií. „Mám pocit, že ten, kto oslabuje premiéra, nie som ja, ale niektorí jeho koaliční partneri," povedala o Eduardovi Hegerovi. Dodala, že premiér má nesmierne ťažkú situáciu: aj pre covid, aj pre turbulentné vzťahy v koalícii. „Potrebujeme silnejšie líderstvo, pretože sme v kríze. Táto vláda má problémy a ani sa tým netají," myslí si prezidentka. „Niektorí ministri si vymyslia nápad, síce rezortne s touto témou nesúvisí, a potom ostatných členov koalície postavia k múru, či s tým budú súhlasiť, alebo nebudú,“ poznamenala Zuzana Čaputová.

    Čo na to hovorí politológ Tomáš Koziak? čítajte na ďalšej strane »»»

    Politológ hovorí, že Hegerov kabinet má zlé renomé najmä pre nezvládnutý boj s pandémiou. Svedčia o tom čísla úmrtí. „Táto vláda môže za to, akým spôsobom pandémia nebola zvládnutá. Môže za to, že podnikatelia v gastro sektore majú obrovské problémy oproti okolitým krajinám. Aj v prípade očkovacej kampane vláda zlyhala,“ hovorí Tomáš Koziak.

    Na druhej strane oceňuje, že sa vláde podarilo presadiť reformu nemocníc a národných parkov, obnovila aj dôveru v právny štát, spomína odborník. „Tie korupčné kauzy, ktoré sme mali v minulosti, sú postupne odhaľované a NAKA vyšetruje ľudí, ktorí boli za ne zodpovedné. V tomto smere, myslím si, táto vláda nepôsobí podpriemerne,“ uviedol Koziak.

    Nesúhlasí s tým, že ministrom vyčítajú vysoké ceny energií, podľa neho je to záležitosť celej Európy a vývoja na svetových trhoch. „Čo sa týka inflácie, tak to je ďalšia záležitosť, ktorá sa týka aj energetickej krízy, ktorá nastupuje. Táto vláda za infláciu nemôže, lebo je to záležitosť všetkých okolitých európskych štátov,“ podčiarkol politológ.

    Ekonóm Ján Šebo považuje za najväčší problém slabú predvídateľnosť. „Iba v stabilnom a predvídateľnom prostredí dokážu ekonomické subjekty, teda jednotlivci, domácnosti, firmy a podnikatelia robiť rozumné, efektívne a dlhodobo prospešné rozhodnutia,“ upozornil. „Práve tento chýbajúci prvok bol podľa mňa najväčším prešľapom vlády. Neschopnosť nastaviť očakávateľnú reguláciu spôsobila podľa mňa obrovské škody nielen v rozhodovaní ekonomických subjektov, ale najmä v ochote dlhodobejšieho plánovania,“ mieni ekonóm.

    Odborníci vláde vyčítajú aj chaotické pandemické rozhodnutia i nezvládnutú komunikáciu s verejnosťou. A čo vláde odkazujú Slováci? Väčšina z nami oslovených respondentov si želá len jediné – aby sa ministri konečne prestali hádať a riešili problémy bežných ľudí. Prečítajte si, čo nám povedali v ankete.

    Prečítajte si tiež:

    Autor článku

    Zaujíma ju aktuálne dianie, novinky, ale aj zlepšováky. Vyhľadáva témy z oblasti financií, školstva, zdravotníctva, gastra či cestovania.