Šokujúca spoveď Slovenky Ivany (41): COVID-19 mi už vyše pol roka ničí celé telo!

Ivana Franeková zo Žiliny žije v Londýne, kde pracuje ako psychoterapeutka. Ochorenie u nej vypuklo prvý marcový týždeň. Predpokladá, že sa nakazila v univerzitnom autobuse. „Vtedy absolútne netestovali, ale vedeli ste, že to je COVID-19. Niečo také ste ešte necítili. Bolo to, akoby som mala v pľúcach drsný piesok a dýchanie si hľadalo cestu medzi zrniečkami,“ opisuje začiatok ochorenia.

Nemala typické príznaky, no k pľúcam sa začali pridružovať ďalšie orgány. „Už na druhý deň ma veľmi začali bolieť obličky tak, že som sa mohla iba plaziť po zemi,“ hovorí Ivana. Volala si záchranku, zdravotníci s ňou strávili tri hodiny, ale keďže nemala horúčky ani poruchy kyslíka, nechali ju doma. Všeobecný lekár jej cez telefón predpísal antibiotiká. „Hneď v prvý týždeň som mala postihnuté celé telo. Nemohla som jesť, mala som bolesti brucha, bola som len na džúsoch. Mala som tvrdé brucho a hnačky,“ vymenovala.

O pár dní už pre obličky skončila na pohotovosti. Bez typických príznakov, ako je horúčka, jej však neverili, že má COVID-19. „Vtedy sa nevedelo, že vírus postihuje ďalšie orgány. O tom sa začalo hovoriť až na konci apríla. Nikto z nás nebol vtedy testovaný, testovali len ľudí na lôžkach,“ povedala. Až pri ďalších vyšetreniach jej röntgenom potvrdili, že prekonala zápal pľúc spôsobený koronavírusom.

Prvé tri mesiace boli pre ňu kritické, dva mesiace spala len po sediačky, inak sa dusila. „Mala som pocit, že vírus si vybral každý deň nový orgán a na ten zaútočil. Obličky, brucho, mozog sa mi zahmlievali, zabúdala som slová, mala som strašné nočné mory, bála som sa. Pľúca boli stále v zlom stave, hnačka trvala dva mesiace,“ priznala. Akútne príznaky trvali do konca mája. Doteraz sa jej však pri menšej fyzickej aktivite vracajú, aj keď už nie v takej intenzite.

„Ešte v máji som nebola schopná ničoho. Ráno som vstala, urobila som si čaj a hneď do postele. Sprcha ma položila do postele na celé hodiny. Predtým som bola veľmi aktívny človek, stále som cvičila, tancovala salsu,“ vraví. Ťažkosti má doteraz, už po malej námahe je odrovnaná na celé hodiny.

Známy infektológ Peter Sabaka, ktorý pracuje na Klinike infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave, hovorí o zákernosti koronavírusu. „Covid zdevastuje pľúca aj infikovaného bez príznakov, chrípka nie. Pomerne veľké množstvo pacientov má po prekonaní stále príznaky ako napríklad tlaky na hrudníku. Má to veľmi veľa ľudí, aj tí, čo mali len ľahký priebeh ochorenia,“ vysvetľuje.
Ďalej sú podľa Sabaku pomerne časté pocit únavy, zadýchavanie, zhoršená schopnosť vykonávať fyzickú námahu. „Taktiež sa mi ozvala pacientka, ktorá má šesť mesiacov stratu čuchu a nechutí jej jesť. Má odpor k jedlu preto, že nič necíti,“ doplnil.

Ivane lekári dlho neverili. Deprimovalo ju, že ju spochybňujú. Pomohla jej podporná skupina na sociálnej sieti, kde pacienti opisovali podobné ťažkosti. Až pri kontrole v auguste jej obvodný lekár už mal informácie, že Covid postihuje aj ďalšie orgány. „Bola som na pľúcnom, teraz čakám na echo, lebo pravdepodobne ide aj o myokardiu. Odkedy dostali osnovy, čo vírus môže spôsobiť, tak sa ľady pohli,“ uviedla.

Infektológ Sabaka hovorí, že u časti ľudí tieto príznaky odznejú trebárs do týždňa, dvoch, troch, u ďalších do niekoľkých mesiacov, no u niektorých ani potom. „Nikto nevie, či tieto príznaky budú dlhotrvajúce, alebo nie. Je to preto, že zápal pľúc je pomerne rozsiahly. Hojí sa takým jazvovatením. Momentálne nikto nevie a nemá dostatočné skúsenosti s tým, či sa pľúca zahoja úplne. So skúsenosťou so SARS sa vie, že u drvivej väčšiny pacientov by sa po jeden alebo dvoch rokoch pľúca mali zahojiť úplne. Pri Covide to však zatiaľ nevieme,“ pripustil.

Pacientom by pomohli rehabilitácie, no prednosť majú ľudia po pľúcnej ventilácii. „Ide to dychovými cvičeniami a postupným pridávaním fyzickej námahy. Človek začne chodiť na prechádzky tak, aby sa veľmi nezadýchal. Potom, keď už dokáže chodiť na dlhšie vzdialenosti, tak si zase môže zvýšiť fyzickú námahu, bude chodiť rýchlejšie, na bicykel a podobne,“ objasnil Sabaka.

Ivana je doma už sedem mesiacov. Stále ju veľmi bolia pľúca a chodí po vyšetreniach na iné orgány. Z domu síce nevychádza, no jej priateľ pracuje v škole a syn sa vrátil zo štúdia v Amerike. „Žijem v obrovskom strachu, že sa zase nakazím a či to vôbec prežijem,“ priznala.

40 percent nakazených má aj po štvrť roku postihnuté pľúca.
90 percent pacientov má problém s určením vône.
78 percent pacientov so stredným a s ťažkým priebehom koronavírusu má známky zápalu srdečného svalu.
6 mesiacov po vyliečení z koronavírusu priznáva pretrvávajúce zdravotné problémy polovica pacientov.
60-tisíc nakazených vo Veľkej Británii má dlhotrvajúce následky viac ako tri mesiace.