Za isté nápoje si čoskoro priplatíme: Pri TÝCHTO to bude viac ako euro za liter! Má to zmysel?

Štátu chýbajú peniaze, jedným z riešení je nová daň na cukor. Ministerstvo financií chce zdaniť nápoje s pridaným cukrom alebo so sladidlami pätnástimi centami za liter, pričom je nepodstatné, aké množstvo cukru sa v týchto nápojoch nachádza. Priplatíme si aj za energeťáky, sirupy či šumienky.

Návrh zákona o zdanení sladených nápojov predstavuje ďalšiu sériu v boji proti zvyšujúcemu sa deficitu s vedľajším cieľom v boji proti obezite. Ako však hovorí analytik finančných trhov XTB Marek Nemky, v súčasnosti nie je potvrdené, že by zníženie spotreby sladených nápojov prispievalo k zníženiu obezity. To podľa neho znamená, že takáto navrhnutá daň bude predstavovať iba ďalší príjem do štátnej kasy. S tým súhlasí aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá prijatie zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov ako celku zásadne odmieta.

Navyše, je to forma regresívnej dane, teda najviac zasiahne nízkopríjmových spotrebiteľov. Dane taktiež nie sú podľa analytika viazané na predmetný účel. Teda vybrané peniaze nemajú byť určené na aktívny boj proti obezite. „Zákon nemá stanovené jasné ciele, ako napríklad zníženie miery obezity, čo zníži náklady na zdravotníctvo,“ povedal Nemky.

Zdanenie sladených nápojov podľa analytika najviac zasiahne nízkopríjmových spotrebiteľov. Dáta z OECD poukazujú na prítomnosť obezity vo vyššej miere práve u žien s nižším stupňom vzdelania, pričom pri vyšších stupňoch vzdelania sa u žien miera obezity znižuje. Známa je taktiež korelácia medzi stupňom vzdelania a platom, čo implikuje, že dosah dane bude vyšší práve u žien s nižším príjmom. Štúdie potvrdzujú hypotézu, že dosah dane zo sladených nápojov je relatívne vyšší práve u spotrebiteľov v horšej socioekonomickej pozícii. Z tohto dôvodu sa daň zo sladených nápojov rozhodol zrušiť napríklad Izrael v roku 2023, keďže to malo negatívny dosah práve na nízkopríjmové obyvateľstvo.

Pôvodne mala nová daň platiť aj na sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. V pondelok však rezort financií oznámil, že týchto výrobkov sa nová daň nedotkne. „Sme radi, že stovky tisíc športovcov, ale aj ľudí s laktózovou intoleranciou si od nového roka nebudú priplácať za svoje obľúbené produkty,“ uviedol riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Filip Kužma. Návrh tiež vypustil zavedenie dane na produkty, ktoré majú charakter liečiva a na výživové doplnky ako sú šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.

Obezitologička a šéfka Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu Adela Penesová zavedenie dane podporuje. „Presadzujem vyššiu daň zo sladených nápojov a cukru. Nemôže stáť jeden a pol alebo dva litre sladeného nápoja euro, ak minerálka neochutená stojí sedemdesiat centov,“ povedala Penesová.

Zdôraznila, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) jednoznačne upozorňuje, že pridaný cukor je príčinou obezity, ako aj zubného kazu najmä u detí a odporúča limitovať jeho konzumáciu približne na 30 gramov na deň pre dospelého. Dodala, že ochutené nápoje patria do kategórie ultraspracovaných potravín, o ktorých škodlivosti dôkazy pribúdajú. „Ak už ich konzumujete, tak len raz začas a v malom množstve,“ zdôraznila.

Podľa názoru viceprezidenta Slovenskej obezitologickej asociácie Petra Minárika toto jedno opatrenie nemá silu významným spôsobom zvrátiť nepriaznivý trend nárastu obezity. To môžu len komplexné a dlhodobé verejno-zdravotnícke riešenia zamerané na podporu zdravších stravovacích vzorcov, fyzických aktivít populácie, ako aj tvorba motivačného prostredia v rodinách, školách a na pracoviskách.

Daň podporuje aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD). Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) jej zavedenie, naopak, neodporúča. „Počet štúdií, skúmajúcich dosah dane na kalorický príjem jednotlivca, je nízky. Ich zistenia však ukazujú, že zníženie kalorického príjmu by bolo minimálne,“ zhodnotili v publikácii Sladké daňové pokušenie.

Takáto forma dane nie je cudzia ani v zahraničí. Podobné formy dane môžeme vidieť naprieč Európskou úniou, a to v Portugalsku, vo Francúzsku, v Írsku, Belgicku, vo Fínsku, v Lotyšsku, Chorvátsku alebo Holandsku. „Tieto opatrenia však neboli také efektívne, keďže v EÚ pri popredných krajinách, ktoré ako prvé zaviedli túto daň, ako Belgicko, Francúzsko, Maďarsko a Fínsko, sa nepreukázalo, že zavedenie dane vedie k zníženiu obezity,“ uviedol analytik Nemky.

Potravinárska komora upozorňuje, že nová daň môže len zvýšiť cezhraničné nákupy. „Napríklad Nórsko daň zo sladených nápojov zrušilo v roku 2021 z dôvodu neefektívnosti a rozšírenia cezhraničného nakupovania vo Švédsku,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Nedá sa teda jasne tvrdiť, že nastolenie dane bude viesť k zníženiu miery obezity. „Navyše, konzumentmi sladených vôd nie sú iba ľudia s nadváhou, ale taktiež aj bežní občania, ktorí podľa môjho názoru sú citlivejší na cenu sladených nápojov, a sú to práve oni, ktorí pri zvýšení ceny obmedzia spotrebu,“ myslí si Nemky.

Pravdou tiež je, že na Slovensku sa každým rokom spotreba sladených nápojov znižuje. Podľa Štatistického úradu nám od roku 2010 až 2022 klesla o 33 % a zároveň spotreba neochutených a nesladených nápojov stúpla od roku 2009 do roku 2022 o 51,5 %. No miera obezity od roku 2010 do roku 2020 vzrástla o 0,6 percentuálneho bodu, teda z 18,4 % na 19 %. „Z dát tak vyplýva, že obezita nie je taký jednoduchý problém, ktorý je spôsobený práve a len sladenými nápojmi,“ uzavrel analytik Nemky.

Zavedenie dane na sladené nealkoholické nápoje je jedným z prvých konsolidačných opatrení na ozdravenie verejných financií. Ministerstvo financií odhaduje, že v roku 2025 by mala nová daň priniesť do rozpočtu viac ako 85 miliónov eur, následne 117 miliónov eur v roku 2026 a 118 miliónov eur v roku 2027.

Podpredseda SaS Marián Viskupič zdôraznil, že vláda novou daňou síce získa do štátneho rozpočtu 100 miliónov eur, no stále nie sú známe informácie o tom, ako bude konsolidovať 1,3 miliardy eur. „Očakáva len zvýšený príjem do štátnej kasy. Takže ušľachtilý cieľ nie je žiadny, zostal len cieľ opäť načrieť ľuďom do peňaženiek,“ vyhlásil. Z tohto dôvodu chce SaS pokračovať so svojimi pripomienkami a opäť navrhnúť, aby sa o návrhu zákona v Národnej rade SR vôbec nerokovalo.

Ak však návrh prejde, platiť začne od januára 2025.