HROZNÉ Každý deň si na život siahnu dvaja Slováci: Tento spôsob samovraždy volíme najčastejšie!

O samovraždu sa vlani pokúsilo celkovo 773 osôb. Znamená to, že v priemere sa na Slovensku o dobrovoľný odchod zo sveta snažia každý deň dvaja ľudia. Z najaktuálnejších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) tiež vyplýva, že najčastejšie ide o osoby vo veku 50 až 59 rokov. Žiaľ, 4 samovraždy spáchali aj deti do 14 rokov.

Dlhodobo si častejšie dobrovoľný odchod zo sveta volia muži, no práve vlani hrozivo pribudlo samovrážd u žien. Z celkového počtu 533 prípadov si ženy vzali život až 108-krát, čo je najviac za posledných 18 rokov.

Psychológ vidí za týmito číslami emocionálne či psychické problémy. K mentálnej nestabilite Slovákov prispieva zmena životného štýlu, ale najmä tempa, v ktorom dennodenne fungujeme. „Hoci nárast počtu samovrážd má viacero príčin, veľkú úlohu zohrávajú menej dôverné vzťahy medzi priateľmi či v rodine. Ľudia medzi sebou omnoho menej komunikujú o svojich emóciách a potrebách, čím si odopierajú prirodzenú formu psychoterapie,“ objasňuje psychológ Dušan Fábik. „Osoba v dlhodobom strese ľahšie nadobudne pocit, že situácia nemá riešenie a smrť poskytne lepšie východisko ako celoživotné trápenie,“ dodáva.

Najviac ohrození sú ľudia trpiaci depresiou, schizofréniou, úzkostnými stavmi a strachmi, ale aj osoby, ktoré zažívajú traumu, stratili blízkeho, sklamali sa v láske, prišli o zamestnanie, zažili neúspech v škole či ľudia so závažným telesným ochorením alebo alkoholici. Motívom u detí sú najčastejšie problémy v rodine.

„Príznaky ťažkých duševných porúch sú u detí iné ako u dospelých ľudí, a preto je potrebné venovať im špeciálnu pozornosť a nezamieňať si prvé príznaky vážnej poruchy s tínedžerským správaním, ktoré prejde. Potom už môže byť neskoro,“ upozorňuje Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie. Všímať si treba vážne príznaky depresie, ako sú bolesť hlavy, brucha, problémy so spánkom v kombinácii s depresívnou náladou či poruchami koncentrácie, straty energie a záujmov.

„Čím je dieťa menšie, tým sú príznaky prítomné viac v telesných funkciách ako v psychike. U adolescentov najviac sledujeme prejavy nudy, beznádeje a podráždenú náladu,“ konkretizuje odborníčka. A čo robiť, keď má problém niekto z vášho okolia? „V prvom rade sa snažte ohrozeného počúvať, snažte sa, aby hovoril o svojom probléme. Mali by sme sa zaujímať o jeho trápenie, emócie a bezprostredné myšlienky,“ pripomína Fábik. Ak zareagujete neprimerane, napríklad výčitkami, môžete situáciu len zhoršiť.