SLOVÁCI sa desia faktúr za energie: Väčšina nemá ani základné rezervy, TOTO je vraj riešenie!

Domácnostiam hrozí, že nasledujúci rok si za energie dramaticky priplatia! Zatiaľ čo niektorí Slováci majú vytvorené finančné rezervy a zdražovanie výrazne nepociťujú, iní sa ešte pred zimou rozhodli ušetriť na faktúrach po svojom. „Kúpime do domu koberce, aby nám bolo teplejšie od plávajúcej podlahy. Nebudeme kúriť vo všetkých izbách a budeme sa väčšinou zdržiavať iba v jednej. A znížime teplotu o niekoľko stupňov. Ale úplnú zimu zas nemôžeme mať, pretože inak to, čo ušetríme na teple, minieme v lekárni za lieky,“ zdôverili sa Veronika a Ján Lazoríkovci z Veľkého Šariša, ktorí vychovávajú dve deti. Pri úspore energií tak musia myslieť aj na ne.

Ani zďaleka však nie sú jediní. Želmíra (70) z Bratislavy napríklad prestala zapínať umývačku riadu. „Tie štyri taniere umyjem aj v rukách. Menej svietime. Chodím aj za manželom a zhasínam po ňom svetlo tam, kde ho nechá svietiť. Máme tri televízory, ale len jeden môže ísť a záhradu polievam z vlastnej studne, ktorá nie je až taká kvalitná,“ zdôverila sa Želmíra.

V čase, keď si priplácame za benzín, potraviny a dokonca aj za energie, sú budúce faktúry za kúrenie či elektrinu naším novým strašiakom. Rokovania o regulovaných cenách za energie však odchádzajúci minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) odkladal na vedľajšiu koľaj, a tak Slováci ešte stále nepoznajú konkrétne plány na šetrenie.

Ľady sa mierne pohli v pondelok, keď štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek informoval, že vláda garantuje ľuďom cenu elektriny ako komodity na úrovni 61 eur za jednu megawatthodinu. Karol Galek tvrdí, že výsledná cena sa budúci rok môže zvýšiť až o 55 percent. Podľa jeho slov však ministerstvo hospodárstva zo svojho postavenia už viac urobiť nemôže.

„Sú tu aj takí, ktorí dlhodobo šetria. Majú zavedené mnohé opatrenia, ktorými znížili svoju spotrebu už v minulosti a v roku 2020 alebo 2021 bola nízka. V tomto prípade ich chceme za takéto správanie odmeniť. To znamená, že ak sú pod priemerom skupiny, po odpočítaní 15 %, tak dostanú tento zlacnený prúd na plný objem spotrebovanej elektriny,“ povedal Karol Galek.

Ťažké časy predpovedali aj odborníci z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ako upozornili ešte začiatkom augusta, bez riadneho prijatia mimoriadnych opatrení v tejto oblasti hrozí pre jednu bežnú domácnosť nárast ročných nákladov na energie až o 1 782 eur. Finančnú rezervu pritom nemá podľa agentúry Focus vytvorenú až 26 percent slovenských domácností.

„Pokiaľ sa pozrieme na situáciu v slovenských domácnostiach z pohľadu rezervy, ktorá by mala slúžiť práve na takéto mimoriadne výdavky, napríklad na dramaticky zvýšené náklady na energie, tak štvrtina domácností nemá vytvorenú finančnú rezervu, porovnateľná skupina má vytvorenú finančnú rezervu vo výške šesťnásobku príjmu v rámci rodiny a zvyšok má nedostatočnú rezervu, to znamená že väčšina slovenských domácností nie je dostatočne pripravená na takéto situácie,“ povedal Maroš Ovčarik, finančný analytik a generálny riaditeľ PARTNERS. 

„Pokiaľ nemajú ľudia vytvorenú žiadnu finančnú rezervu a nemajú si ako zefektívniť svoje výdavky v rámci rodiny, tak v tom prípade budú musieť, žiaľ, siahať po úveroch, čo nie je dobrý stav, no minimálne je to signál do budúcna, že na takéto situácie sa pripravovať treba,“ uviedol Maroš Ovčarik.

Pod zvýšené výdavky domácností sa podpísala aj rekordná inflácia, ktorá v júli dosiahla medziročnú mieru na úrovni 13,6 percenta. Drahšie boli najmä potraviny (nárast 19,9 percenta) a nealkoholické nápoje (10,2 percenta), ale aj náklady na bývanie a energie, ktoré ukrojujú najväčší podiel vo výdavkoch domácností.

Podľa odborníčky na financie z PARTNERS Andrey Kasanickej Strakovej sa situácia v najbližších rokoch nezlepší. „Rekordná inflácia, rast cien energií a celková ekonomická recesia sú realita, ktorá ovplyvní hospodárenie domácností minimálne na najbližšie dva roky,“ povedala. Dnes je teda viac ako inokedy dôležité, aby ľudia prekopali rodinné rozpočty a nastavili efektívny finančný plán.