Školám prišli faktúry za energie: V zborovni takmer odpadli! Hrozia "energetické" prázdniny?

Ceny plynu v Európe pokračujú v prudkom raste! Vysoké faktúry za energiu nezvládajú platiť domovy dôchodcov, nemocnice, firmy či školy. Nový školský rok sa pri tom začína už za dva dni a riaditelia škôl stále netušia, ako im štát pomôže pri platení vysokých faktúr za energie.

Keď v základnej škole Petra Kellnera Hostinského v Rimavskej Sobote videli novú faktúru za plyn, pedagógovia v zborovni sa chytali za hlavy. Nestačili sa diviť. „Cena plynu stúpla o viac ako 450 percent. Pôvodné platby plynu boli 1 321 eur mesačne, od septembra 2022 sa zvýšili na 5 980 eur,“ povedala nášmu denníku riaditeľka školy Anita Antalová.

„Zvýšené ceny energie a inflácia ovplyvnili aj stravovanie žiakov v školskej jedálni, výška stravného totiž nepokryje nákup potravín. Nepomáha ani preradenie do vyššieho pásma. Teraz je na rade ministerstvo školstva, aby navýšilo sumu stravného v jednotlivých pásmach,“ povedala, pričom zdôraznila, že majú úplne obmedzený nákup na skvalitňovanie vyučovania, keďže nevedia, ako sa budú ceny energií ďalej vyvíjať.

Opatrenia už pritom prijali v prvom polroku 2022, týkali sa šetrenia elektrickou energiou aj plynom. „Počas víkendov sme teplotu len temperovali a v čase prázdnin sme vypínali kúrenie úplne,“ uviedla Anita Antalová, ktorá priznala, že bez pomoci štátu sa zaobídu len veľmi ťažko. Pripravení sú dokonca aj na dištančné vyučovanie. „Spoliehame sa na to, že štát školám pomôže vykryť zvýšenie cien energií. Ak by hrozilo dištančné vzdelávanie, týkalo by sa to všetkých škôl, to ešte teraz neviem s istotou povedať, ale určite sa aj na túto možnosť pripravíme,“ povedala, pričom pripomenula, že si nevie predstaviť, že by v triedach znížili teplotu na 19 stupňov, keďže deti väčšinu času presedia.

Problémy však nemajú len školy. Pre mestské budovy a škôlky bude musieť mesto nájsť vyše 300-tisíc eur za plyn. Už teraz pritom na uliciach svieti v rámci šetrenia iba každá druhá lampa. A Rimavská Sobota nie je jediná. Problémy hlásia napríklad aj samosprávy na Zemplíne. „Máme problémy zabezpečiť základný chod samospráv, to znamená teplo – napríklad v škôlkach, školách, v rámci prenesených kompetencií. Teraz predpokladáme, že zdražejú stravné lístky, že sa zvýšia poplatky na voľnočasové aktivity, v školských kluboch mládeže, v centrách voľného času, v základných umeleckých školách. Toto všetko bude musieť reagovať na zvýšený náklad v rámci náročnosti na energie, čiže sa budeme musieť naozaj veľmi zamyslieť nad tým, ako šanovať tieto problémy, pretože sú nepredvídateľné,“ povedal predseda Združenia miest a obcí Branislav Tréger.

Premiér Eduard Heger uviedol, že problém riešia. Rokovanie o schválení pravidelnosti a cenách dodávok elektriny a plynu však vláda v stredu opäť prerušila. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) pred rokovaním uviedol, že situácia je dramatická, no na schválenie príslušných predpisov vládou je ešte čas. "Máme ešte jeden týždeň čas, kým sa začne parlament, lebo nakoniec budeme musieť meniť aj zákony. Nestačí urobiť len VHZ, situácia je omnoho dramatickejšia," povedal Sulík, ktorý v stredu podal demisiu. Parlament by mal po letnej prestávke opäť zasadnúť 13. septembra.

Rezort financií taktiež ubezpečil žiakov, rodičov, pedagógov i vedenie škôl, že pri konštruktívnej spolupráci s ministerstvom školstva spraví všetko pre to, aby napriek energetickej kríze nebol ohrozený riadny chod vyučovacieho procesu. Matovič sa vyjadril, že ministerstvo školstva bolo pre nich vždy prioritou pri riešení kompenzácií za zvyšujúce sa ceny energií. Začiatkom augusta rezort školstva opätovne žiadal o finančný balík, a to v celkovej výške 56,8 milióna eur. Z toho pre regionálne školstvo mala byť suma 36,8 milióna eur a pre vysoké školy 20 miliónov eur.

Zraniteľnou skupinou však nie sú iba žiaci, ale aj pacienti. Zatiaľ čo v Českej republike už predstavili konkrétny návrh vykurovania pre nemocnice aj jednotlivé inštitúcie, Slováci sa zrejme tak skoro nedočkajú. Ak by sa Slovensko inšpirovalo návrhom českého ministerstva, v izbách pacientov by sa teplota z 22 stupňov znížila na 20, z kúpeľní z 25 stupňov taktiež na 20. Na toaletách, v predsieňach a čakárňach by bolo najchladnejšie, a to 18 stupňov.

„Verím, že prípadné opatrenia tohto typu budú konzultovať zodpovední aj s lekármi, ktorí jediní vedia povedať, na ktorých oddeleniach v nemocniciach je možné uvažovať o znížení teploty v izbách bez toho, aby došlo k ohrozeniu života a zdravia pacientov,“ pripomenula Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov. „Na druhej strane, ak bude nedostatok plynu v zimných mesiacoch, čo sa javí ako celkom reálna hrozba, nemocnice budú musieť pravdepodobne z pohľadu nákladov pristúpiť aj k tomuto kroku. Je dôležité, aby sa aj Slovensko začalo pripravovať na takýto možný scenár,“ zdôraznila Mária Lévyová.

Ministerstvo zdravotníctva doposiaľ odporučilo nemocniciam len bežné šetrenie, ako napríklad vypínanie klimatizácie či svetiel v nepoužívaných priestoroch. Viaceré nemocnice na Slovensku sú však v starších budovách. Pacientom fúka spopod okien studený vzduch, čiže už bez toho, aby sa v izbách znižovala teplota, sú vystavení prechladnutiu či ďalšej chorobe.

Slovensko má aktuálne v zásobníkoch natlačených až 70 percent plynu, ktorý je určený na spotrebu, a zazmluvnené sú aj ďalšie tankery. „Problém nie je s množstvom plynu, ale s tou šialenou, donedávna nepredstaviteľnou cenou,“ povedal dávnejšie Sulík.

Prečítajte si tiež: