Kľúčový útok Ruska, generál Macko vidí TRI scenáre: Jeden z nich je obzvlášť NEBEZPEČNÝ!
8. 4. 2022, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 7:07)

Zdroj: Twitter @Nexta_tv
Ruské vojská sa sťahujú zo severu Ukrajiny a z okolia Kyjeva, aby mohli vo väčšej sile udrieť na Donbase na juhovýchode krajiny. Útok Putinových vojsk, ktorý môže rozhodnúť vojnu, by mal prísť podľa spravodajských služieb v najbližších dňoch. Generál vo výslužbe Pavel Macko (57) hovorí, že zatiaľ čo Ukrajina má veľa vojakov a málo techniky, Rusko, naopak, začína pociťovať kritický nedostatok personálu. Bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu v rozhovore opísal aj tri možné scenáre konca vojny.
Zdroj: Evgeniy Maloletka
Zdroj: TASR/AP
Zdroj: profimedia
Galéria k článku
Ako hodnotíte priebeh vojny po mesiaci a pol?
– Vojna sa zďaleka nekončí. Vojna sa skončí vtedy, keď Putin uzná, že už viac nedokáže dosiahnuť, a keď bude môcť deklarovať víťazstvo, hoci i falošné. Problém Rusov je, že na pozemné operácie potrebujete mať pomer síl 3:1 až 5:1, a keďže to nedokázali na takom veľkom fronte koncentrovať, utiahli sa na klasické ničenie cieľov. Nevedeli nájsť ani vojenské ciele, keďže Ukrajinci mali pomerne efektívnu obranu, rozdrobili sa na menšie časti a napádali ruské útoky, logistiku. Preto Rusi útočia, dá sa povedať, slepo na ukrajinské mestá v snahe zlomiť odpor obyvateľstva. Keďže ani toto nie je účinné, menia taktiku, dochádza k výmenám veliteľov, mnohých Ukrajinci zabili. Teraz zrejme dostali rozkaz, aby dosiahli aspoň nejaký úspech, lebo doteraz politicky aj vojensky sa Rusko viac blamovalo, ako niečo dosiahlo. Napriek tomuto obrovskému ničeniu na Ukrajine nedosiahlo príliš veľa.

Čo to naznačuje pre ďalší vývoj?
– Práve preto, že zatiaľ Rusi dosiahli málo, je vysoký predpoklad, že budú pokračovať v konflikte, budú sa snažiť ho koncentrovať práve na oblasť juhovýchodnej Ukrajiny. Odhadujem, že minimálne ciele Ruska sú obsadenie Luhanska a Donecka v tých pôvodných administratívnych hraniciach. K tomu by sa mohli pokúsiť obsadiť Charkov a okolie, lebo to je veľká priemyselná báza a to by bola výborná korisť pre Putina. Tretí smer je na juhu, kde nemá Rusko dostatočne skonsolidovaný tpozemný koridor medzi Doneckom a Krymom, takže to sa budú snažiť získať. To je to, čo by sme mali očakávať v najbližších dňoch. Ak by sa Rusom veľmi darilo, opäť by mohli otvoriť koridor až po Podnestrie, obsadiť aj Odesu, ale momentálne na to sily nemajú.
Môžu si už Kyjev a západná Ukrajina vydýchnuť?
– Ešte si nemôžu vydýchnuť, lebo Rusi si nechávajú kapacitu, aby mohli ničiť všetky strategické ciele v hĺbke územia Ukrajiny, takže môžu napádať všetky letiská, kľúčovú infraštruktúru kdekoľvek na jej území, či už raketami Iskander, alebo raketami s plochou dráhou letu.
Dá sa očakávať útok, ktorý by mohol rozhodnúť o výsledku vojny?
– Áno, dá sa očakávať na Donbase, práve preto, že Rusi nemajú dosť síl na pokračovanie útoku po celej Ukrajine. Potrebujú koncentrovať sily na nejaké miesto, kde by mohli aspoň opticky rozhodnúť konflikt, získať nejaké územie, ospravedlniť tým v očiach ruských občanov veľké straty, ktoré Rusko utrpelo. Preto sa dá očakávať veľmi intenzívna vojna v tejto oblasti, kde by mohli dosiahnuť potrebnú vojenskú prevahu. Treba povedať aj to, že terén na juhovýchode Ukrajiny je iný ako na severe v oblasti Kyjeva. Nie sú tam močariská, terén je únosný, umožňuje rýchle manévre mechanizovaných a tankových vojsk. Nie sú tam lesy, takže pre Ukrajincov bude ťažké robiť zásobovanie, presúvať diverzné skupiny, ako sa im to darilo na severe. Ukrajinské zoskupenie je podľa dostupných informácií zakopané v obranných líniách alebo pozíciách, ale to je veľmi statické. Ak by došlo k ofenzíve, tak sa dá očakávať, že Rusi budú viesť intenzívne palebné ničenie všetkými prostriedkami, ktoré majú – delostrelectvom, raketami, letectvom – jednak na tieto obranné pozície a zároveň im ničiť infraštruktúru za chrbtom, aby nedokázali zásobovať. Len čo budú mať Rusi pocit, že ukrajinské schopnosti brániť sa sú degradované, môžu sa pokúsiť o rozhodný protiútok. Na druhej strane, ak toto Ukrajina vydrží, je schopná ísť aj do protiútoku.
Majú Ukrajinci na Donbase najsilnejšiu obranu?
– Samozrejme, majú tam tie najlepšie jednotky, majú tam dokonca aj mechanizované vojsko a asi 40-tisícové zoskupenie. Preto sa Rusi koncentrujú, lebo potrebujú minimálne trojnásobnú až päťnásobnú prevahu.
Čítajte na ďalšej strane: Skončí Putin vojnu do 9. mája? >>
V akom stave sú ozbrojené sily Ruska a Ukrajiny po 6 týždňoch bojov?
– Vidíme malý zázrak na strane Ukrajiny, ktorá má stále letectvo, sčasti protivzdušnú obranu. Ukrajinská armáda, samozrejme, utrpela veľké straty. Nevieme ich presne vyčísliť, lebo aj jedna, aj druhá strana ich z pochopiteľných dôvodov skresľuje. Ukrajinci majú nevýhodu, že sú stále pod tlakom a nemôžu opravovať alebo vyrábať novú techniku. Žijú z toho, čo majú, a z pomoci štátov, ktoré ich podporujú. Ukrajina mobilizovala od začiatku, má pomerne veľa vojakov. Za tých 40 dní aj tí prví, ktorí boli povolaní, už majú nejaký výcvik. Rusi mali presilu hlavne v tankoch a obrnenej technike, ale tú Ukrajinci účinne ničia. Ruská armáda utrpela veľké straty, to sa nedá poprieť. Odhad je, že stratila zhruba 30 práporových taktických skupín zo 120. Teoreticky má Rusko potenciál navýšiť vojská, ale nie je to také jednoduché. Sú tu dva zásadné rozdiely medzi oboma stranami. Ukrajina má málo techniky, veľa vojakov a veľké odhodlanie. Rusi majú veľa techniky, ale ukazuje sa, že majú veľké problémy s personálom, preto sťahujú vojakov aj z Abcházska a z ďalších oblastí, preto nasadzujú žoldnierov. Majú veľké personálne straty, okrem padlých, ktorých sú určite tisíce, sú aj desaťtisíce ranených. Ďalšia vec je, že veľká časť vojakov boli branci, ktorým sa končí povinná služba, a Rusi nevyhlásili vojnu ani žiadny výnimočný stav, takže títo vojaci budú musieť ísť domov. Sú informácie, že sa ich ruské velenie snaží aj nátlakovými akciami prinútiť, aby podpísali krátkodobý kontrakt a pokračovali v službe. Nie je jednoduché z iných oblastí zobrať vojakov, museli by mobilizovať, ale to by znamenalo politicky priznať, že sú vo vojne.
Putin podpísal dekrét o povolaní 134 000 brancov do armády. Rusko tvrdí, že nebudú bojovať na Ukrajine. Dá sa tomu veriť?
– Putinovi ani Lavrovovi sa nedá veriť, lebo doteraz, čo povedali, boli klamstvá. Týchto brancov, samozrejme, môžu nasadiť do vojny, ale budú potrebovať aspoň základný výcvik 6 týždňov, takže tak rýchlo to nebude a aj potom to budú neskúsení vojaci. Títo vojaci by boli použiteľní, ak by sa Rusom podarilo dobyť napríklad Charkov alebo iné veľké mesto, kde by ich použili na udržiavanie získaného územia, ale do tých intenzívnych bojov by museli nasadiť skúsených vojakov.
Čo hovoríte na to, že Putin by chcel skončiť vojnu do 9. mája? Je to reálne?
– Vzhľadom na to, že dal naratív o denacifikácii a demilitarizácii, bolo by to preňho symbolické prezentovať sa ako víťaz počas Dňa víťazstva nad fašizmom na vojenskej prehliadke kdesi na Červenom námestí. Možno pôvodný plán bol oslavovať v Kyjeve. Tento termín sa nedá vylúčiť, ale tých „zaručených správ“ o konci vojny tu už bolo viac. Proti ukončeniu vojny do 9. mája zas hovoria správy ruskej propagandy o tom, že Ukrajinu treba zničiť, začleniť pod Ruskú federáciu, ukrajinský národ neexistuje a že tí, ktorí sa bránia, sú nacisti, ktorých treba vyhnať alebo zabiť. Nikto nevidí do hlavy Putina. Viackrát ukázal, že všetky papierové predpoklady je schopný šmahom ruky zhodiť zo stola a prísť s úplne novou stratégiou.
Svet šokovali zábery povraždených civilistov v Buči a na ďalších miestach. To je už aj na vojnu silná káva. Mal by Západ konať po takýchto udalostiach ráznejšie?
– Mám obavy, že to, čo vidíme v Buči, je ešte ten slabší variant toho, čo nás čaká, keď sa pozorovatelia dostanú do iných oblastí, ktoré Rusi obsadili alebo obliehali. Sú správy, že v Mariupoli sú tisíce mŕtvych, že ich pochovávali bezprostredne pred domami alebo panelákmi, lebo už ich nebolo kde pochovať. To zásadné, čo by malo teraz prísť, je, že nielen Západ, ale celé medzinárodné spoločenstvo musí zaujať jasný a jednoznačný postoj. Nebolo by dobré, aby sa Západ angažoval vojensky, lebo to je presne to, na čo Putin čaká. Vo vojne na Ukrajine nevyhráva a možno by chcel rozšíriť konflikt, čo by mu umožnilo novú vyjednávaciu pozíciu. Zatiaľ nie je dôvod reagovať vojensky, ale treba vyvinúť obrovský medzinárodný tlak a je potrebné, aby Západ získal zvyšok sveta a aby sa začalo pracovať na tom, aby boli ruskí lídri a vojenskí velitelia postavení pred medzinárodný trestný tribunál pre vojnové zločiny. Toto môže Rusku ublížiť omnoho viac ako prípadná vojenská intervencia. Lebo to by dostalo Rusko do izolácie. To by premazalo jeho doslova šovinistickú propagandu, ktorá stále opakuje alternatívne príbehy, že si to Ukrajinci robia sami. Je to cynické, ale dôvod je úplne zrejmý. Putinov režim neprizná, popiera, obviní tých druhých a tým si ešte ospravedlní svoje činy.
Mal by Západ viac tlačiť na Čínu, Indiu?
– Nesmie to zostať v polohe, že je tu Západ, Východ a tretie krajiny – India, Čína, ale aj celá Južná Amerika – si majú vybrať, ktorému z tých príbehov viac veria. Ten príbeh je len jeden – Rusi páchajú vojnové zločiny na území Ukrajiny, páchajú ich vo veľkom a s vedomím najvyšších politických predstaviteľov štátu. Jedine takýto tlak dokáže zastaviť páchanie týchto zločinov a potenciálne aj vedenie tejto nezmyselnej vojny.
Keď sme pri tých spojenectvách, Maďarsko opäť ovládol Viktor Orbán, ktorý sa netají sympatiami k Vladimirovi Putinovi. Mohol by Orbán Putina podporiť aj vojensky?
– Orbán je jednoznačný politický spojenec Putina, má podobné ciele, takisto živí myšlienku historických krívd voči maďarskému národu, používa ju podľa toho, ako mu stúpajú alebo klesajú preferencie. Poškuľuje po území Ukrajiny a hovorí o potrebe ochrany maďarskej menšiny v Podkarpatskej Rusi. Vo víťaznej reči sa úplne nezmyselne vymedzil voči Zelenskému, ale na druhej strane Viktor Orbán je spojenec v rámci EÚ a NATO, aj keď veľmi nespratný. Snaží sa z nich vyťažiť to, čo jeho režimu v Maďarsku vyhovuje. Je to veľmi nepríjemná situácia pre vnútornú jednotu NATO a EÚ. Tento autoritársky režim má ďaleko od demokracie a, bohužiaľ, ten režim infikoval už veľkú časť obyvateľstva. Orbán môže byť jeden z tých oportunistov, ktorí by v prípade vojenských úspechov Ruska na Ukrajine mohol chcieť z tohto ťažiť.
Poškuľuje Orbán aj po slovenskom území?
– Nemám taký predpoklad, aj keď niektorí ľudia majú takú rétoriku. V každom prípade Orbán vedie nacionalistickú politiku, vedie protidemokratickú rétoriku, atakuje občiansku spoločnosť a to sú princípy a hodnoty, na ktorých my stojíme.
V akom stave je maďarská armáda?
– Maďarské ozbrojené sily boli veľmi podvyživené, podobne ako slovenské. Momentálne modernizujú, ale nie je tam niečo, čo by nás malo znepokojovať.
Čítajte na ďalšej strane: Tri scenáre konca vojny >>
Čo by bolo pre Putina víťazstvo, ktorým by sa mohol doma aj vonku prezentovať?
– Pri aktuálnom priebehu vojny by bolo pre Rusko úspechom, keby sa mu podarilo obsadiť celý Donbas v predvojnových administratívnych hraniciach Doneckej a Luhanskej oblasti. Mohlo by povedať, že ochránilo ruskojazyčné obyvateľstvo. Zvyšok – tie škody a vraždy – by zdôvodnilo, že to bola tá demilitarizácia a denacifikácia. Podstatná vec, ktorú si však málo uvedomujeme, je, že ruská propaganda a mašinéria zabezpečila Putinovi v týchto dňoch nárast podpory v Rusku. O to je to horšia správa pre svet – že ruský režim má výrazné prvky fašistického režimu. To už nie je pár jednotlivcov na vrchole, ktorí rozhodujú, ale systematická propaganda získava podporu pre tento extrémistický režim.
Aké sú scenáre konca vojny?
– Pre Rusko najpriaznivejší scenár je, že po preskupení síl a zlomení obranných línií Ukrajincov by sa mu podarilo obsadiť celý Donbas a vybudovať aj pozemný koridor na Krym. Vtedy by mohlo deklarovať maximálne víťazstvo, aj keď pôvodne možno myslelo obsadenie celej Ukrajiny. Druhý scenár je, že Rusi získajú Donbas, ale nepodarí sa im udržať pozemný koridor. Bolo by to menej, ale stále by mohli deklarovať nejaké víťazstvo. Najhorší scenár pre Rusov by bol ten, že ruský útok sa nemusí podariť a Ukrajina môže prejsť do protiofenzívy. Prezident Zelenskyj naznačil, že asi by nešli bojovať o Krym a na Donbase by sa zrejme pokúsili vytlačiť Rusov na pôvodné pozície ešte spred roku 2014. V tom prípade je veľké riziko, že by Rusi posledné sily, ktoré by im zostali, vrhli na ničenie všetkého, kam by ešte dokázali dostreliť. Vyplýva to z ich logiky a komunikácie.
Je hrozba jadrového útoku väčšia ako na začiatku vojny, keď Rusi prvýkrát skloňovali možnosť použitia jadrových zbraní?
– Od začiatku ide o nátlakovú hru Ruska, reálne nikdy nemohlo uvažovať o tom, že by použilo jadrové zbrane na území Ukrajiny. Skôr išlo o demonštráciu toho, že máme jadrové zbrane, nemiešajte sa do konfliktu. Myslím si, že toto riziko nijako nestúpilo. Použitie jadrových zbraní by situáciu Ruska len zhoršilo aj v medzinárodnom prostredí.
Prečítajte si tiež: