Lekár Kužela po zdravotných problémoch PREKOPAL jedálniček: TOTO nejedzte ani na Vianoce!
23. 12. 2021, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:54)

Už o pár hodín si posadáme k štedrovečerným stolom. Pre mnohé domácnosti to znamená najväčšiu hostinu roka. Gastroenterológ Ladislav Kužela (53) po problémoch so srdcom zásadne prekopal svoj jedálniček a to isté radí aj svojim pacientom. Hovorí, že ak sa dobre stravujete počas celého roka, na Vianoce si môžete vyhodiť z kopýtka. Niektoré tradičné špeciality však neodporúča ani počas sviatkov.
Zdroj: EMIL VAŠKO
Zdroj: Peter Záhradník
Zdroj: ZDRAVIE
Galéria k článku
Mnoho ľudí na Štedrý deň celý deň neje a večer si dopraje obrovskú hostinu. Je to v poriadku?
- Rozdelil by som túto otázku na dve časti. Časť, kým hladujeme, a časť, keď sa prejedáme. Veľa ľudí ani neraňajkuje a až potom zasadne k štedrovečernému stolu, čiže prvé jedlo si dá až okolo štvrtej popoludní. Bolo zrealizovaných veľa štúdií, ktoré postupne prišli na to, že národy, ktoré majú nejaké formy hladovky – Ramadán alebo iné – sa po tomto období nemajú zdravotne horšie. Práve naopak, po takomto pôste sa im zlepší cukrový profil, tukový profil a s tým aj rizikové činitele pre vznik cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení, obezity. Čiže zlepšuje to po mnohých stránkach náš celkový zdravotný stav.
Fáza pôstu je teda v poriadku, fáza prejedania asi už menej...
- Predstavte si, s akými šokmi sa organizmus musí vyrovnať. Najskôr ho pohladkáte, potom dostane zabrať. Ale nie je to len o čreve. To, čo vedel a povedal Hippokrates pred 2 400 rokmi, že všetky choroby idú z našich čriev, dnes výskum potvrdil. Je to aj preto, lebo v črevách máme črevné mikróby, ktoré, ak sa o ne dobre staráme, sa nám odmenia, v opačnom prípade sa to odzrkadlí na našom zdraví. Začnú sa tvoriť zápalové molekuly, rozbehne sa kolotoč chronického zápalu, ktorý vidíme na stúpajúcom trende srdcovo-cievnych ochorení, obezity, cukrovky atď.
Koľko kuracieho, hovädzieho, bravčového mäsa či rýb môžete skonzumovať, si pozrite >>V GALÉRII<<

Na čo myslieť, aby sme sa nedopracovali do tohto štádia?
- Neprejedať sa a myslieť na prevenciu. Po prvé, nezabudnime sa hýbať. Keď sa hýbe telo, hýbe sa aj črevo. Okrem toho, že nám stúpnu hladiny tukov, cukrov, inzulínu, ukladá sa tuk v pečeni. Naše telo je nastavené tak, že zvládne jednorazové prejedanie, ale prejedanie celý deň, resp. viac ako 24 hodín, už prestáva zvládať. Stačí jeden deň prejedania a už sa začínajú zlé procesy v tele. Po druhé, tekutinový režim, nemyslím tým alkohol, ale voda, čím viac, tým lepšie. Po tretie, nazval by som to „Porazme bufet“. Stoly sú plné všetkého možného, oči by jedli atď. Porazme bufet tým, že si nenaberieme všetko. Začnite prospešnou, nízkokalorickou stravou – polievkou, šalátom. Ďalšia vec je veľkosť porcie. Žalúdok je vak, ktorý toho zvládne naozaj veľa. Lenže čím viac sa roztiahne, tým viac nám spôsobuje diskomfort, tlačí na okolité orgány. Ani to by ešte tak neprekážalo, najhoršie je, že vyprodukuje viac žalúdočných štiav, ktoré musia niekam ísť. Tak sa začínajú problémy s refluxom, spätným tokom štiav do pažeráka. Väčšinou objemné jedlo je aj mastné. A čím mastnejšie jedlo, tým dlhšie ho trávime. To je vtedy, keď na nás príde pocit, že už nevládzeme. Po štvrté, buďme asertívni. Keď mi niekto už piatykrát naberá, odmietnime. A podobne by to malo byť s pitím. Japonci majú na to príslovie „hara hachi bu“ (čítaj hara hači bu, pozn. red.), čo znamená: Najedz sa maximálne na 80 percent alebo zastav jedenie ešte pred pocitom sýtosti. Praktické riešenie je aj zmenšiť si tanier.
Každý má inú mieru zasýtenosti. Ako zistím, že už mám dosť?
- Naše mikróby nám robia naše chute. To, čím ich kŕmime, si pýtajú. To znamená, keď dávame veľa sladkého, pýtajú si sladké. V tejto oblasti urobili svoje aj výrobcovia potravín. Prísadami vo výrobkoch, ktoré kupujeme, nám vedia zmeniť chute. Výsledkom je, že aj vtedy, keď už nemáme pocit hladu, jeme ďalej. Ale v zásade platí, že treba jesť do pocitu spokojnosti.
Koľko trvá rekonvalescencia, keď už sa prejeme?
- Je to vysoko individuálne. Neviem dať univerzálny recept na to, že keď budete jesť na Vianoce toto a toto, aj keď to preženiete, budete všetci v bezpečí, žiaľ nie. Isté je, že po prejedaní dochádza k rozkolísaniu hladiny cukru a už po 24 hodinách sa spúšťa tzv. lipoproliferačný efekt, čiže väčšia tvorba a ukladanie tukov.
Mnohí si chcú k sviatkom dať viac než len obyčajnú vodu. Čo alkohol?
- Keď si chcete dať niečo, čo je dokázateľné, že v primeranom množstve neuškodí, tak jednoznačne víno. Obsahuje polyfenoly a flavonoidy, tzv. antioxidanty. Tie, keď dorazia do hrubého čreva, dokážu nakŕmiť dobré, zdraviu prospešné mikróby. A tie sa odmenia tým, že dokážu vytvoriť väčšie množstvo protizápalových molekúl. Čiže – keď už „na zdravie“ počas sviatkov, tak jednoznačne s vínom.
Platí, že červené je zdravšie?
- Áno. A je to práve pre obsah polyfenolov. Ich obsah v bielych vínach sa pohybuje od 150 miligramov na liter, červené môžu mať až 1 400 miligramov na liter.
Pivo za obedom pomáha?
- Opäť sa odvolám na štúdiu, ktorá porovnávala účinky piatich rakúskych a nemeckých pív na tráviaci trakt. Ukázalo sa, že všetkých päť značiek bolo prospešných, dokonca, čím bolo pivo trpkejšie a horkejšie, tým bolo lepšie a bolo to pre schopnosť nabudiť tvorbu štiav. Tie pomáhajú, aby sa potrava prednatrávila, a už keď pokračuje do dvanástnika a tenkého čreva, už sa ľahšie vstrebáva. Tým odgrgávaním, ktoré si mnoho ľudí pochvaľuje po vypití piva, sa len zbavujeme nadbytočných vzduchových bublín. Tam je to skôr o pocite.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: Prečo vám už diéta nepomôže, keď sa prejete >>
Klobása, údené mäso v kapustnici. Môžu sa?
- „Klobáskarov“ nepoteším a nie je to z mojej hlavy. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny pod Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 2015 robila štúdiu, ktorá posudzovala vplyv procesovaného mäsa – slaniny, klobásy na vznik rakoviny hrubého čreva. Tieto potraviny zaradili do karcinogénnej skupiny číslo 1, to znamená najvyššie riziko vzniku rakoviny. Takže snažme sa na vianočnom stole nemať tieto jedlá – a keď, tak v minimálnom množstve a aj počas roka ich zredukovať na najnižšiu možnú mieru.
Nedávno som čítal, že maximálne množstvo údenín vrátane salám a šuniek je len 16 gramov týždenne. Vy ste rovnako prísny?
- Ešte prísnejší. V roku 2019 v časopise Lancet zostavili najzdravší tanier pre ľudské telo. 85 percent z neho tvorili rastlinné produkty – zelenina, ovocie, strukoviny, orechy, semená, celozrnné produkty a podobne. Tých zvyšných 15 percent bolo podľa chuti, podľa potreby. Pri mäse presne určili, koľko gramov akého je prospešné. Červeného odporučili max. 150 gramov týždenne, čo je 20 – 25 gramov denne. Aj biele vyšlo prekvapivo nízko len 400 – 500 gramov týždenne, čo je asi 60 gramov za deň. Jedine pri rybách bolo povolených 100 gramov denne, čiže 700 gramov týždenne. Tie niekdajšie odporúčania, že treba jesť mäso, ryby, sa rapídne menia. Nehovorím, že každý má byť vegetarián alebo vegán, ale tanier, ktorý si vyskladáme, by mal byť zložený predovšetkým z rastlinných produktov.
Ak jeme viac mäsa, ako je vhodné, kde sa to prejaví najskôr? Na čreve?
- Existuje látka trimetylamín, ktorú vytvárajú zlé mikróby. Jej prítomnosť v pečeni zapríčiňuje vznik tzv. TMAO. Veľa ľudí, ktorí chodia so srdcovo-cievnymi problémami, vie, o čom hovorím, lebo ho má vysoké. Spojitosť medzi zlou stravou a zvýšenou hladinou týchto zápalových mikróbov je jednoznačná. Mnohokrát stačí, že si pridáte 10 – 20 gramov vlákniny a uberiete procesovaného mäsa, významne pomôžete svojmu zdraviu.
Existuje nejaký trik alebo potravina, ktorá eliminuje zápaly v črevách?
- Každý z nás má iný črevný mikrobióm. Okrem toho, čo sme si povedali, je kľúčom rozmanitosť. Inými slovami, potrebujeme mať čo najviac druhov mikróbov v črevách a to dosiahneme pestrou stravou.
Ako si pripraviť zdravšiu štedrú večeru? Rybu, šalát, kapustnicu?
- Ryba obsahuje prospešné omega mastné kyseliny. Aby sme ich úplne nepotlačili, nezničili, je vhodné pomalé varenie, pri nižších teplotách. V šaláte nahradiť majonézu gréckym jogurtom. Ja osobne mäso v kapustnici nahrádzam tofu, kapusta je dobrá aj bez mäsa. Keď si chcete rýchlo ozdraviť črevo, fermentované potraviny, kyslá slovenská kapusta je na to najlepšia. Tou fermentáciou, kvasením sa vytvárajú prirodzené probiotiká, ktoré keď sa dostanú do čriev, podporia zdraviu prospešné mikróby a navodia rýchlejšie črevné zdravie.
Treba si dať diétu po sviatkoch?
- To už nepomôže. Lepšie je namiesto očistných dní vrátiť sa do zdravého normálu. Ideálna je prevencia, a keď už zhrešíme, treba sa vrátiť do normálnych koľají. Žiadny gastroenterológ nechce, aby ste si navodili zlý vzťah k jedlu. Príliš veľká opatrnosť – toto môžem, toto nie – vedie do bludného kruhu. Z jedla treba mať úžitok a radosť. Keď sa dobre stravujete celý rok, jednorazový prehrešok neuškodí.
V týchto dňoch vám vyšla aj kniha Zdravie bez liekov. O čom je?
- O tom, aby sme mali predstavu, koľko veľa v sebe nosíme mikróbov. Je to od 1,5 do 2 kg mikróbov. Máme spoluobyvateľov, ktorí k nám vedia byť veľmi dobrí, len sa musíme o nich dobre starať. Keď ich dobre nakŕmime, na konci dňa sa nám odmenia tým, že znížia riziko ochorení, na ktoré najviac zomierame – infarkt, mozgová príhoda, cukrovka, obezita a rakovina.