Na fotky číhajú pedofili! Ako tomu zabrániť? Takýto názor na to majú známe osobnosti!

S radostnými udalosťami, ale nie iba s nimi, sa mnohí z nás radi pochvália na sociálnych sieťach. Rodičia si však často neuvedomujú, že fotografovanie ich malých detí so sebou prináša aj isté riziká, pred ktorými v týchto dňoch varuje aj Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). „Mnohí rodičia si neuvedomujú, že neraz zverejnia nahé fotky detí, na ktoré môžu kliknúť tisícky ľudí. Nechránené fotky môžu navyše skončiť v nevhodných rukách. Prehnané zdieľanie detských fotiek, tzv. sharenting, pripravuje deti o súkromie a môže mať na nich v budúcnosti negatívny dôsledok,“ varuje pred neuváženým zverejňovaním fotografií na sociálnych sieťach NBÚ.

„Mnoho ľudí chce ukázať svoj život, pokiaľ možno čo najdokonalejší. Fotografie detí k tomu patria. Často sú ukážkou ,dokonalosti‘ rodiča, ktorý sa prezentuje skvelým dieťaťom. Mnohokrát i fotografiami, ktoré sa rodičovi zdajú vtipné, no z pohľadu dieťaťa o pár rokov neskôr to tak byť nemusí,“ vysvetľuje dôvody sharentingu prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klimová.

Klinický psychológ a psychoterapeut Tibor Hrozáň si myslí, že chcieť sa pochváliť deťmi je pre rodiča prirodzené. „Aby bola psychika každého jedinca v poriadku, je to podmienené poskytovaním a dostávaním pozitívnej pozornosti. Volá sa to sociálna podmienenosť normality psychiky. Pozornosť bola, je a má byť poskytovaná, aby si v budúcnosti dieťa mohlo veriť, aby mohlo byť na seba hrdé, aby sa učilo prezentovať sa také, aké je - teda cez iných a vďaka iným ľuďom - učí sa napr. prijímať či prezentovať seba,“ vysvetľuje doktor Hrozáň dôvod, prečo je istá forma pozornosti dôležitá.

Donedávna však toto „ukazovanie" malo podľa jeho slov svoje pravidlá. „Dieťa rodičia fotili, keď prinieslo dobré vysvedčenie, bolo na krste či birmovke, teda fotky ukotvovali jeho miesto v rodine, oceňovali jeho celoročnú snahu v škole, oživovali dôležité udalosti v jeho živote. A tým pomáhali budovať jeho vlastnú identitu,“ hovorí. „Z môjho pohľadu však deti neustále prezentované na sociálnych sieťach sú nami, dospelými, nevedome posúvané do pozície, že môžu a majú byť vždy ukazované. A to často len preto, lebo mu rodičia napríklad kúpili nové topánky. Aj nezmysel sa pre rodiča stáva dôležitým momentom pre zverejnenie, pričom priveľa nezmyselných postov však môže byť pre dieťa v budúcnosti škodlivé,“ upozorňuje psychológ.

Dieťa takto učíme chcieť mať na seba vždy upriamenú pozornosť. Nenaučíme ho rozlišovať obsahovú významnosť toho, čo zverejnením jeho fotky urobíme dôležitým. Teda nejde iba o nezverejňovanie nahoty, tých dôvodov a súvislostí - prečo nie - je viacero.

Aj psychológ Robert Máthé upozorňuje, že treba dôkladne zvážiť, aké fotky budú zverejnené a v neposlednom rade aj okruh ľudí, ktorým budú sprístupnené. „Na sociálne siete rozhodne nepatria kompromitujúce zábery, resp. fotky, ktoré môžu uviesť deti hoci aj po niekoľkých rokoch do nepriaznivej pozície,“ upozorňuje doktor Máthé. Ako ďalej uviedol, rozhodne by to nemali byť fotky, ktoré deti zosmiešňujú a na ktorých sú vyobrazené nahé. „Každý rodič sa rád pochváli svojim dieťaťom prinajmenšom v okruhu svojich blízkych a známych. Je to aj prejav určitej sebaľúbosti, veď sa predsa vo svojich potomkoch viac či menej vidia. Je viac než pravdepodobné, že v momente zverejnenia fotografií nemyslia na to, kto všetko si ich pozrie,“ uvádza doktor Máthé.

Odborníci však upozorňujú na možné psychické dôsledky takéhoto „prezentovania“ na deti v budúcnosti. „Psychické dôsledky sa môžu objaviť neskôr, možno v období dospievania alebo aj v neskoršom veku, teraz ešte dieťaťa. Treba myslieť aj na to, že fotografie detí sú aj vyhľadávaným objektom pedofilov, ktorí si fotky detí a nielen nahých, zbierajú a následne sa pri nich sexuálne uspokojujú. Keďže je to bez vedomia detí a ich rodičov, takýto počin nevyvoláva žiadnu psychickú traumu, azda len dodatočne vzbudí nepríjemné pocity po uvedomení si toho, že sa niečo takéto môže diať. Na strane druhej treba mať na zreteli aj to, že pre človeka s poruchou sexuálnej preferencie, teda v tomto prípade pre pedofila, je to jedna z možností, ako dosiahnuť sexuálne uspokojenie bez traumatizácie dieťaťa a bez toho, že by sa dopúšťal trestného činu sexuálneho zneužívania. Nuž však prečo im ponúkať práve vlastné dieťa a vystavovať ho aj prípadným nepríjemným a neželaným konfrontáciám?!“ dodal Robert Máthé.

Rodičia by mali myslieť na to, kde sú hranice uverejňovania takýchto fotografií: „Takými sú napríklad intimita, prázdne vychvaľovanie sa, adorovanie chvíle, ktorá nemá vnútornú pridanú hodnotu. Rodičia sú často povrchní, oni robia výber záberu - a vypovedajú tým o vlastnej osobnosti, ošetrujú si vlastné ego. Pritom im často uniká hlbší zmysel a dosah toho, ako ich preferencia a vyzdvihovanie čohosi formuje ich dieťa,“ dodal Tibor Hrozáň.

Zverejňovanie či naopak, nezverejňovanie fotografie dieťaťa na sociálnych sieťach je individuálna záležitosť rodičov. O negatívach do budúcna a kedy je zdieľanie fotografií detí na sociálnych sieťach v poriadku hovorí psychológ a zakladateľ internetovej poradne IPčko.sk Marek Madro.

Čo vedie rodičov k zdieľaniu fotografií svojich detí na sociálnych sieťach?

- To je individuálne. Chcú sa podeliť o výnimočné okamihy svojho života a života svojich detí. Niekedy sú to aj fotografie z náročných situácií, s ktorými sa stretávajú pri svojich deťoch a chcú ich pozdieľať, aby sa v probléme necítili osamelo. Niektorí si riziká uvedomujú, iní menej a ďalší využívajú všetky prostriedky na vytvorenie maximálneho bezpečia.

Aké negatíva to môže mať na dieťa do budúcna?

- Zverejňovaním fotiek detí tvoríme ich online identitu a vytvárame ich digitálnu stopu. Už prvý post ultrazvuku je štartom k vytvoreniu digitálnej identity. To, čo rodičia zverejnia, bude deti sprevádzať celý život. Keď dieťa vyrastie a bude si tvoriť online identitu, zrazu možno zistí, že na sieťach sú jeho fotky a videá z detstva v „trápnych“ situáciách, ktoré rodičom prišli roztomilé. Tínedžeri sú v tomto období citliví a môžu na to reagovať rôzne. Mladý človek môže mať pocit straty súkromia, tieto fotky sa môžu stať súčasťou kyberšikany. V neposlednom rade to môže aj naštrbiť vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ktoré sú aj tak v tínedžerskom veku veľmi krehké.

Kedy je zdieľanie v poriadku?

- Ak máte dieťa, ktoré už dokáže dať súhlas na zverejnenie fotografie, je to výborná príležitosť na vytváranie dôverného vzťahu a spoločnej aktivity - urobíte si spolu fotky, prezriete si ich, dieťa súhlasí, aby boli zverejnené a postnete si ich spolu. Ak nesúhlasí, rešpektujte to. Aj takto u dieťaťa rozvíjate digitálne zručnosti, rozprávate sa o bezpečnosti a ukazujete im vzor rešpektovania názorov a aj to, že je potrebné si vždy vypýtať súhlas od tých, ktorí sú na fotke.

Je možné ochrániť fotku pred zneužitím?
Je nevyhnutné, aby sme si dávali pozor na nastavenie súkromia, aby profily neboli verejné, mali by zdieľať minimálne informácie o polohe, adresách školy, krúžkov a podobne. Ak máte nastavené, že fotografie detí sa nepostujú, povedzte o tom všetkým, aby to rešpektovali.


Existujú hranice, ktoré by sme nemali prekročiť?

- Zverejnenie každej fotografie, ktorou sa chceme podeliť o zážitok, so sebou nesie riziko, že sa môže dostať k tým, pre ktorých nebola určená. V zásade strácate kontrolu nad tým, čo sa s ňou ďalej deje. Nemali by sme zverejňovať fotografie detí, ktoré ukazujú intímne časti tela, aj keď sú to bábätká. Ak je na fotke niečo odhalené, treba to prekryť.

Zverejňovanie fotiek malých detí na sociálnych sieťach nepokladá za správne a ani bezpečné ani sexuológ Ivan Kubiš. "Ani rodinné fotoalbumy sme neukazovali hocikomu. Internet nie je najbezpečnejším miestom na zdieľanie fotiek," hovorí. "21. storočie sa označuje ako storočie sociálnych sietí, so svojimi výhodami aj nevýhodami. Medzi negatíva sociálnych sietí patrí tzv. sharenting- nadmerné a nepovolené zdieľanie fotografií detí na internete."

Varovanie NBÚ podľa jeho slov zdôrazňuje riziko fenoménu, akým sa stal tzv. sharenting. "Varovanie získava zmysel tým, čím viac ľudí si ho prečíta a hlavne zapamätá... Ale mám veľa príkladov zo 45-ročnej praxe lekára sexuológa a súdneho znalca, že ľudia sú v reálnom svete nepoučiteľní. A vo virtuálnom svete ešte viac podliehajú ilúziám. Vymazanie fotiek zo sociálnych sietí ešte neznamená, že zmiznú bez digitálnej stopy. Ani nastavenie súkromia profilov nezaručuje neprekonateľnú ochranu a nevhodné fotky sa môžu dostať do nesprávnych rúk," upozorňuje sexuológ.

Varuje, že nahé fotky detí nepatria na internet. "Ak sa tam dostanú, niet cesty naspäť, neexistuje žiadna hranica, ktorá by zabránila ich šíreniu. Najlepšie riešenie je nezdieľať nahé fotky. A mať na pamäti: čo ak objaví v budúcnosti takýto „ prvý nevinný akt “ budúci partner našej dcéry?" hovorí doktor Kubiš.

Navyše, takéto fotky môžu mať aj negatívne následky pre budúcnosť dieťaťa. "Pocit hanby v škole, šikana zo strany spolužiakov, problémy pri prijímaní do zamestnania a v zamestnaní zo strany spolupracovníkov... Fotky môžu byť po zvyšok života prístupné nielen pre priateľov detí, ich potenciálnych partnerov, zamestnávateľov. Sexuálnych predátorov a deviantov nevynímajúc," dodal doktor Ivan Kubiš.