Rekordné zdražovanie pokračuje, ZÚFALÍ Slováci odkazujú Hegerovi: Už nevládzeme platiť účty!

Pokračujúci rast cien potvrdili aj januárové nákupy. Obchodníci prepisujú cenovky, ktoré sa roky nemenili. Drahšie sú už aj základné tovary ako rožky, chlieb, maslo či mlieko. „V decembri si Slováci za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali medziročne až 5,8 %. Oproti decembru 2020 platili zákazníci v obchodoch viac najmä za oleje, chlieb, mlieko, syry a mäso,“ potvrdila Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

V praxi to znamená, že za ten istý nákup, ktorý vás vlani vyšiel na 50 eur, dnes zaplatíte 53 eur. A to sú len potraviny, lenže priplatíme si aj za všetko ostatné. „Zdraželi ceny v reštauráciách a hoteloch a to o 13,2 %. V prípade dopravy bol zaznamenaný medziročný nárast cien o 13,0 % a to pod vplyvom nárastu cien pohonných látok o štvrtinu. Slováci si medziročne priplácajú aj za alkoholické nápoje a tabak a to 7,8 %. Nasledujú ceny v oblasti pošty a spoje s nárastom o 6,4 %,“ dodala analytička.

Obchodníci tvrdia, že nemajú inú možnosť, ako zdražovať. „Nielen na Slovensku, ale v celej Európe výrazne stúpajú náklady vstupov do výroby a prevádzky a tlak na zvyšovanie nákupných cien je takmer pri všetkých druhoch potravín. Na Slovensku však cena potravín rastie pomalšie, ako je priemerná inflácia, je to najmä pre absorpčnú schopnosť obchodníkov, ktorí dokážu tieto nárasty rozplynúť vo vlastnej sieti,“ reagoval Martin Krajčovič, šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje najväčšie reťazce ako Billa, Kaufland, Lidl, Tesco či Metro.

Slováci ako dôchodkyňa Marta (65) z Banskej Štiavnice však už jednoducho nevládzu platiť. „Všetko sa stále len zvyšuje, ceny všetkého, platy a dôchodky však nie. Neviem, kam sa dostaneme takýmto štýlom, som z toho rozčarovaná. Aj ceny potravín sú hrozné, človek už musí šetriť asi na všetkom. Na zvyšovanie cien energií som nastavená, veď o tom rozprávali už asi pol roka, ale pripraviť sa na to nedá. Čo s takýmito dôchodkami,“ posťažovala sa nám.

Okolité štáty pritom už prijali opatrenia, aby pomohli svojim obyvateľom zmierniť dosahy zdražovania. Od 1. februára začne v Poľsku na pol roka platiť nulová DPH na potraviny a DPH na benzín a naftu klesne z 23 % na 8 %. Výsledkom je, že kým cena benzínu na Slovensku bude 1,46 eura, Poliaci ho budú tankovať za 1,10 eura. Motoristi tak na 50-litrovej nádrži ušetria až 18 eur.

K ráznemu kroku pristúpilo aj Maďarsko. Od februára budú v obchodoch regulované ceny šiestich druhov potravín - kryštálový cukor, pšeničná múka, slnečnicový olej, bravčové stehno, kuracie prsia a plnotučné kravské mlieko. Premiér Viktor Orbán vyhlásil, že ich ceny sa majú vrátiť na úroveň, na ktorej boli vlani pred 15. októbrom.

Analytik INESS Martin Vlachynský hodnotí, že dobrým nástrojom na spomalenie inflácie je znižovanie DPH, ako to urobili Poliaci. V tom prípade sa však vláda musí zdržať sociálnych balíčkov a iných darčekov pre voličov. Naopak, prikázať maximálne ceny, ako to urobil Orbán v Maďarsku, je podľa neho čistou katastrofou. „Regulácia cien v konkurenčnom prostredí je jeden z najhorších krokov, aké môže vláda v takejto situácii spraviť. Je to ako liečiť maláriu tým, že zahodíme teplomer. Regulácia cien vždy vyvoláva poruchy na trhu v podobe nedostatku niektorých tovarov a vytváraniu skrytých strát v systéme. Regulácia spotrebiteľských cien signalizovala začiatok mnohých ekonomických tragédií, naposledy vo Venezuele,“ povedal Vlachynský.

Zisťovali sme, či a ako pomôže ľuďom s platením účtov Hegerov kabinet. Tlačový odbor Úradu vlády na naše otázky od piatka nereagoval. V decembri, keď sme sa venovali téme zdražovania, Hegerova hovorkyňa Ľubica Janíková odpísala: „Slovenská republika v zmysle ústavy sa zakladá na sociálne trhovom hospodárstve a vláda využíva robustnú sociálnu politiku na zmierňovanie sociálnych dosahov na odkázaných ľudí. Aj schválený štátny rozpočet ráta s poskytovaním sociálnej pomoci pre ľudí v núdzi, so zvyšovaním platov vo verejnej správe a zároveň v súvislosti s pandémiou počíta s rezervou viac ako 700 miliónov eur.“

Reťazce tvrdia, že by znížili ceny, ak by vláda znížila DPH na potraviny, ktorá je u nás najvyššia v rámci krajín V4 a jedna z najvyšších v EÚ.

Analytik tvrdí, že vlády majú obmedzené možnosti, ako zastaviť zdražovanie, zasiahnuť by mohla Európska centrálna banka (ECB). „Dlhodobá všeobecná inflácia je peňažný problém a riešiť ho dokáže len tvorca monetárnej politiky - centrálna banka, teda v prípade Slovenska to je ECB. Nebolo by to však bezbolestné, inflácia je daň, ktorú platíme za bezhlavé rozpočtové deficity minulých aj súčasných rokov, ktoré sa financovali ‚novými‘ peniazmi. Národné vlády majú veľmi obmedzené možnosti, čo robiť. Zníženie DPH či spotrebných daní je jedna z možností, ako infláciu zmierniť. Regulácia cien je naopak jedna z možností, ako ekonomiku totálne pokaziť,“ uzavrel Vlachynský.