Experti WHO nezistili pôvod covid-19. Odborník Flegr: Na 99 % nešťastne unikol z laboratória!

Po prvýkrát sa nový druh koronavírusu objavil koncom roka 2019 v stredočínskom meste Wu-chan. Medzitým sa stihol rozšíriť do všetkých kútov sveta, nakazilo sa viac ako 108 miliónov ľudí a pandémia si vyžiadala takmer 2,4 milióna úmrtí. Čína do polovice januára odmietala vpustiť tím WHO na svoje územie, vďaka čomu sa misia veľmi oneskorila. Aj preto sa objavili pochybnosti, čo môžu odborníci ešte zistiť po viac ako roku od vypuknutia pandémie.

Odborníci z WHO pricestovali do Číny v polovici januára. Pracovať začali po absolvovaní dvojtýždňovej karantény. Vo Wu-chane navštívili okrem iného nemocnice, trhoviská i Inštitút virológie a laboratóriá. Vyšetrovateľom sa nepodarilo potvrdiť pôvod koronavírusu SARS-CoV-2 u zvierat. Domnievajú sa ale, že ochorenie COVID-19 má pôvod u netopierov a na ľudí sa mohlo preniesť prostredníctvom iných cicavcov. Teóriu o úniku z laboratória odmietli.

Proces prenosu vírusu zo zvieracieho pôvodcu cez trhovisko Chua-nan v čínskom meste Wu-chan mohol byť veľmi „dlhý a komplikovaný" a mohol zahŕňať aj pohyb cez hranice. „Tento záchytný bod môžeme naďalej sledovať a skúmať zásobovací reťazec i zvieratá, ktoré boli na trhovisko dodávané," povedal šéf skupiny expertov WHO Peter Embarek.

Doplnil, že vírus dokáže prežiť v podmienkach, aké poskytujú chladené a mrazené výrobky. „V skutočnosti však nevieme, či sa tento vírus môže preniesť na ľudí, alebo za akých podmienok," doplnil. Misia WHO teda skončila po necelých dvoch týždňoch skúmania so zatiaľ nejasným záverom.

Možný pôvod koronavírusu SARS-CoV-2 rozoberali aj naši odborníci v online diskusii Veda pomáha COVID-19. Zhodli sa, že kým nepoznáme všetky fakty, ide len o viac či menej pravdepodobné teórie. Lenže český evolučný biológ a parazitológ Jaroslav Flegr si je takmer istý, že vírus musel nešťastnou náhodou uniknúť z laboratória.

„Je celkom možné a ja osobne sa domnievam, že je to skoro isté, že to, čo tam vidíme je únik z laboratória. Rozhodne nie úmyselný, to by len úplný blbec vypustil vírus v meste, kde je jediné laboratórium, ktoré môže robiť s tými najnebezpečnejšími vírusmi. Myslím si, že im to tam utieklo a dôkazov pre to je veľmi veľa,“ povedal Flegr, profesor na Karlovej univerzite.

Poukázal aj na niekoľko faktov, ktoré to majú dokazovať. Teória, že sme sa nakazili od zvieraťa, podľa Flegra nesedí. V tom prípade by totiž nebolo také ľahké určiť pacienta nula. Respektíve, že väčšina sekvenovaných vzoriek sa dá zostaviť do akéhosi rodokmeňa. „Normálne by v dobe, keď vírus zachytíme, malo byť už mnoho ďalších pacientov a spoločný pôvodca by mal byť v rodokmeni hlbšie. Ako napríklad pol roka predtým. Nič také tam nebolo,“ argumentoval odborník. Napríklad pri epidémii MERS sa spätne skúmali vzorky a protilátky malo viac ako 0,5 percenta ľudí. Keď sa však skúmali protilátky vo Wu-chane, výskyt protilátok spred pandémie bol nulový.

Flegrovi sa nepozdáva ani teória nákazy priamo z netopiera. Toto zvažujú aj experti WHO, ktorí sa však nazdávajú, že medzi netopierom a človekom mohol byť ďalší medzihostiteľ. „Vo Wu-chane sa v skutočnosti netopier podkovár vôbec nevyskytuje. A čo je najzaujímavejšie, podkováre v tej dobe (keď vypukla pandémia, pozn. red.), od októbra hibernujú. Takže možnosť, že sa nakazili od netopiera, je veľmi nízka. A žiadne zviera, cez ktoré to mohlo ísť, sa tam nenašlo,“ uviedol ďalej odborník.

Spomenul aj prácu čínskeho študenta z roku 2013. Tá popisuje prípad šiestich baníkov, ktorí sa nakazili nejakou infekciou, skončili v nemocnici a traja z nich nakoniec zomreli. Vzorky tohto vírusu sa odoslali do ústavu vo Wu-chane, ktorý skúma koronavírusy.

Zaujímavosťou je podľa Flegra aj to, že s trhoviskom bolo vyšetrovaním spojených len 40 percent pacientov zachytených v decembri 2019. „Všetci hospitalizovaní v nemocnici ale mali spojenie s linkou metra, ktorá vedie k tomuto inštitútu,“ priblížil. Dodáva však, že na tejto linke je aj trhovisko. Flegr svoju teóriu obhajoval aj na zvláštnom správaní sa koronavírusových mutácií a poukázal na veľký nadbytok synonymných mutácií voči nesynonymným. V prírode sa to podľa neho ťažko vysvetľuje. „Pravdepodobnosť, že to utieklo z laboratória je najmenej 99 ku 1. Nedokážem nájsť jednoduchšie vysvetlenie pre všetky tieto zvláštne javy než to, že to utieklo z laboratória,“ vyhlásil.

Naši odborníci si takouto teóriou až takí istí nie sú. „Nevidím tam taký jednoznačný dôkaz, že to uniklo z laboratória vo Wu-chane, vôbec nie. Myslím si, že to môže byť rovnako tak efekt obrovského presunu zvierat a trhu so zvieratami. Zvieratá sa mohli dostať na wu-chanský trh aj z pomerne vzdialených regiónov a ten link na zvieracie trhy tam aj vidím,“ vyjadril sa v diskusii virológ Boris Klempa z Virologického ústavu SAV.

Pri nových koronavírusoch, ktoré spôsobujú aj epidémie SARS a MERS, sa podľa Klempu predpokladá, že pôvodným hostiteľom je netopier, ale vždy tam zohrával nejakú úlohu aj medzihostiteľ. Pri SARS-e sú to drobné šelmovité cicavce ako cibetky, medvedíky, pri MERS-e jednohrbé ťavy. Pri SARS-cov-2 zatiaľ nie je potvrdené, čo by malo byť medzihostiteľom.

Sám bol vo wuchanskom laboratóriu dva roky pred pandémiou. „Mal som pocit, že boli veľmi profesionálni. To pracovisko bolo tesne pred otvorením, mohli sme si to všetko poprezerať,“ uviedol virológ. Podľa Klempu bolo laboratórium zariadené špičkovými technológiami a nemyslí si, že by Číňania zanedbali bezpečnosť.

Informatik Tomáš Vinař z Katedry aplikovanej informatiky UK si myslí, že len na základe dát sa od stola pôvod vírusu určiť nedá. Ak by to bolo možné, už dávno by s ním niekto prišiel. „Vzhľadom na to, koľko ľudí sa na svete zaujíma o pôvod, tak predpokladám, že ak by sa to dalo z tých dát, ktoré poznáme, tak už by to bolo jasné. Myslím si, že z dát sa to nedá, nemáme ich dosť,“ doplnil.

Príčina pôvodu celosvetovej pandémie tak oficiálne nie je známa ani po roku a je otázne, kedy sa ju verejnosť dozvie.