Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Krčméry (†62) hovoril o Kalavskej ako o svojej nástupkyni: Prečo s ním nerada cestovala?

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Takto si spomínajú na profesora Vladimíra Krčméryho
    Reklama

    Exministerka zdravotníctva Andrea Kalavská túžila byť lekárkou už od svojich troch rokov. Kariéru sa rozhodla nasmerovať do afrických krajín, vďaka čomu sa stretla s profesorom Vladimírom Krčmérym už pred dvadsiatimi rokmi. Spoločný záujem o tropickú medicínu vyústil do mnohých spoločných misií a blízkeho priateľstva profesora s jeho žiačkou, o ktorej sa vyjadroval, že bude jeho nástupkyňou. Ako spomína lekárka na svoj vzor?

    Profesor Krčméry často hovoril, že ste jeho následovníčka a bolo vidieť, že vás má veľmi rád. Ako ste sa vlastne zoznámili?

    - Spomínam si na to veľmi dobre. Keďže od detstva túžila byť lekárkou v Afrike a profesor Krčméry tam mal humanitárne projekty, ešte počas štúdia som si o profesorovi vyhľadala všetky informácie a zavolala som mu, že by som chcela ísť do Afriky ako lekárka a že ho prosím o stretnutie. Prijal ma v pracovni v Onkologickom ústave sv. Alžbety, kde som naňho čakala asi tri hodiny. V miestnosti si nebolo poriadne kde sadnúť, všade boli odborné knihy, časopisy. Vždy bol v pohybe a veľmi veľa študoval a pracoval, bol veľmi pokorný, veselý a hlavne ústretový.

    Veľmi dlho sme sa vtedy rozprávali, a tak sa začala naša spolupráca. Z jeho pracovne som odišla s množstvom odborných článkov a kníh, čo sa týka tropickej medicíny, ktoré si mám preštudovať, a potom vraj pôjdem do Afriky. Moja prvá cesta viedla do Južného Sudánu v čase občianskej vojny.

    Spolu ste boli aj na misiách, čo všetko vám profesor dal z odbornej stránky?

    - Aj vďaka nemu som mohla pracovať v Sudáne, Kambodži, Kirgizsku, na Haiti... Z odbornej stránky mi dal pán profesor veľmi veľa, jeho pracovné tempo bolo enormné a tým ma naučil veľa pracovať. Skoro pri každom stretnutí mi poskytol množstvo najnovších odborných článkov a nútil ma, ako aj mojich kolegov veľa študovať a učiť sa. Musím sa priznať, že nie veľmi rada som s ním letela, pretože cesta lietadlom a hlavne čakanie na „connection flight" znamenalo čítanie najnovších článkov o tropickej medicíne a ja by som si tak rada pochodila po duty free (smiech).

    Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: Čo si lekárka na Krčmérym najviac vážila a ako na ňu pôsobil pri ich poslednom rozhovore? »»»

    Mali ste blízky vzťah aj v súkromí, čo vám teda dal ako človek?

    - Vždy mi vedel dobre poradiť a rozhovory s ním boli pre mňa obohacujúce. Čo som si na ňom asi najviac vážila, že bol schopný svoje túžby a vízie pretaviť do reálnych skutkov. Bol muž činu a ak niečo chcel, respektíve si myslel, že je to správne, podnikol všetko, aby sa to stalo realitou. Bol ochotný ísť proti prúdu, ak bol presvedčený, že koná správne, bez ohľadu na to, čo si iní o ňom mysleli. V tom bol jedinečný. Pre neho neexistovalo slovo „nemožné“ alebo „nedá sa“. A keď niekto potreboval pomoc, snažil sa každému vždy a všade pomôcť.

    Odišiel pre vás veľmi blízky človek, čo prvé vám napadlo, keď ste sa dozvedeli túto smutnú novinu?

    - Že nám všetkým bude chýbať.

    Zdieľať

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Vladimíra Krčméryho si mohli uctiť zapálením sviečky a zápisom do kondolenčnej knihy

      Kedy ste si naposledy volali a ako na vás pôsobil?

      - Neviem kedy naposledy, ale pôsobil unavene.

      Prečítajte si tiež:

      Vyberáme pre vás niečo PLUS

      Autor článku

      Zaujíma ju aktuálne dianie, novinky, ale aj zlepšováky. Vyhľadáva témy z oblasti financií, školstva, zdravotníctva, gastra či cestovania.