Krčméry (†62) hovoril o Kalavskej ako o svojej nástupkyni: Prečo s ním nerada cestovala?
22. 12. 2022, 12:00 (aktualizované: 22. 12. 2022, 19:00)

Exministerka zdravotníctva Andrea Kalavská túžila byť lekárkou už od svojich troch rokov. Kariéru sa rozhodla nasmerovať do afrických krajín, vďaka čomu sa stretla s profesorom Vladimírom Krčmérym už pred dvadsiatimi rokmi. Spoločný záujem o tropickú medicínu vyústil do mnohých spoločných misií a blízkeho priateľstva profesora s jeho žiačkou, o ktorej sa vyjadroval, že bude jeho nástupkyňou. Ako spomína lekárka na svoj vzor?
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO
Zdroj: tv joj
Zdroj: Facebook Vilo Rozboril
Galéria k článku
Profesor Krčméry často hovoril, že ste jeho následovníčka a bolo vidieť, že vás má veľmi rád. Ako ste sa vlastne zoznámili?
- Spomínam si na to veľmi dobre. Keďže od detstva túžila byť lekárkou v Afrike a profesor Krčméry tam mal humanitárne projekty, ešte počas štúdia som si o profesorovi vyhľadala všetky informácie a zavolala som mu, že by som chcela ísť do Afriky ako lekárka a že ho prosím o stretnutie. Prijal ma v pracovni v Onkologickom ústave sv. Alžbety, kde som naňho čakala asi tri hodiny. V miestnosti si nebolo poriadne kde sadnúť, všade boli odborné knihy, časopisy. Vždy bol v pohybe a veľmi veľa študoval a pracoval, bol veľmi pokorný, veselý a hlavne ústretový.
Veľmi dlho sme sa vtedy rozprávali, a tak sa začala naša spolupráca. Z jeho pracovne som odišla s množstvom odborných článkov a kníh, čo sa týka tropickej medicíny, ktoré si mám preštudovať, a potom vraj pôjdem do Afriky. Moja prvá cesta viedla do Južného Sudánu v čase občianskej vojny.
Spolu ste boli aj na misiách, čo všetko vám profesor dal z odbornej stránky?
- Aj vďaka nemu som mohla pracovať v Sudáne, Kambodži, Kirgizsku, na Haiti... Z odbornej stránky mi dal pán profesor veľmi veľa, jeho pracovné tempo bolo enormné a tým ma naučil veľa pracovať. Skoro pri každom stretnutí mi poskytol množstvo najnovších odborných článkov a nútil ma, ako aj mojich kolegov veľa študovať a učiť sa. Musím sa priznať, že nie veľmi rada som s ním letela, pretože cesta lietadlom a hlavne čakanie na „connection flight" znamenalo čítanie najnovších článkov o tropickej medicíne a ja by som si tak rada pochodila po duty free (smiech).
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: Čo si lekárka na Krčmérym najviac vážila a ako na ňu pôsobil pri ich poslednom rozhovore? »»»
Mali ste blízky vzťah aj v súkromí, čo vám teda dal ako človek?
- Vždy mi vedel dobre poradiť a rozhovory s ním boli pre mňa obohacujúce. Čo som si na ňom asi najviac vážila, že bol schopný svoje túžby a vízie pretaviť do reálnych skutkov. Bol muž činu a ak niečo chcel, respektíve si myslel, že je to správne, podnikol všetko, aby sa to stalo realitou. Bol ochotný ísť proti prúdu, ak bol presvedčený, že koná správne, bez ohľadu na to, čo si iní o ňom mysleli. V tom bol jedinečný. Pre neho neexistovalo slovo „nemožné“ alebo „nedá sa“. A keď niekto potreboval pomoc, snažil sa každému vždy a všade pomôcť.
Odišiel pre vás veľmi blízky človek, čo prvé vám napadlo, keď ste sa dozvedeli túto smutnú novinu?
- Že nám všetkým bude chýbať.

Kedy ste si naposledy volali a ako na vás pôsobil?
- Neviem kedy naposledy, ale pôsobil unavene.