Čo všetko sa v rozhovore o Vladimírovi Krčmérym dozviete:
- Aké mal detstvo a v akej rodine vyrastal?
- Čo vyviedol svojmu učiteľovi fyziky na škole?
- Bola medicína pri výbere štúdia jeho prvou voľbou?
- Kto bol pre Krčméryho v detstve veľkým vzorom a mentorom?
- Na obrazovkách a pred kamerami sme ho vnímali ako usmievavého, pokorného muža a miestami aj humoristu. Aký bol v súkromí?
- Aký bol Vladimír Krčméry otec? Ako si na neho spomínajú jeho deti?
- Ako sa vyrovnával s vyhrážkami antivaxerov a ich túžbou ublížiť mu?
- Čo všetko chcel ešte stihnúť na dôchodku?
V akej rodine vyrastal váš otec a ako to ovplyvnilo jeho život a prácu?
- Otcovi rodičia boli hlboko veriaci a vzdelaní ľudia. Sami boli v mladosti pripravovaní na ťažké časy, ktoré ich čakali, vzhľadom na vieru, ale aj pracovné príležitosti a chudobu. Svoje deti preto podporovali, aby boli samostatné. Veľký dôraz kládli na cudzie jazyky. Otec sa ešte v detstve naučil plynule nemecky, anglicky aj rusky a vďaka tomu sa neskôr mohol zapájať do medzinárodných spoluprác. Do posledného dňa čítal denne svetovú odbornú literatúru a sledoval medzinárodné správy. V neposlednom rade kládli jeho rodičia veľký dôraz na vieru vo všemohúceho Boha. Spolu so svojimi príbuznými boli aktívni v tzv. tajnej cirkvi a pre vieru si mnoho vytrpeli. Vrátane väznenia.
Ovplyvnili skúsenosti vášho otca z detstva jeho názory na chudobu, sociálnu spravodlivosť a zdravotníctvo?
- Otec mal jednu vzácnu vrodenú vlastnosť - vedel byť mimoriadne štedrý a samému mu na peniazoch veľmi nezáležalo. Nikdy netúžil po bohatstve a stačilo mu veľmi málo. Na peniaze sa preto vedel pozerať veľmi slobodne, len ako na prostriedok na pomoc druhým.
Vladimíra Krčméryho sme všetci vnímali ako lekára, bola medicína pre neho prvá voľba pri výbere štúdia?
- Keď nám hovoril o svojich záujmoch v detstve, boli vždy priamo späté s prírodou. Zaujímali ho kamene, huby, lesy... Zároveň miloval geografiu. Poznal všetky hlavné mestá sveta, ale aj najzašitejšie obce tu doma. O medicíne nehovoril ako o svojej prvej voľbe, aj keď nikdy nezabudol dodať, že to bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré mohol v rámci svojej budúcej práce urobiť.
Mal nejakú konkrétnu spomienku z detstva, o ktorej vám často hovoril?
- Otec bol veľký výmyselník. Raz nám hovoril, ako preniesli auto svojho učiteľa fyziky na blízku vlakovú trať, pretože robil zle ich obľúbenej spolužiačke. Keď vlak začal trúbiť, učiteľ netušil, čo sa deje, a ako hrdinovia sa hneď s kamarátmi ponúkli, že mu pomôžu auto preniesť z koľajníc preč. Príbehy, ktoré však boli najsilnejšie, nám o ňom často povedal niekto druhý. Jeden z najsilnejších príbehov je pre nás napríklad to, že ho ako malého chlapca učiteľka postavila pred celú triedu, aby sa mu všetci spolu vysmiali, že verí v Boha. Takáto skúsenosť v ňom mohla vyvolať hanbu za svoju vieru, ale jeho celý život ukazuje opak. Vo svojej viere bol odvážny a nikdy sa nehanbil k nej priznať.
