V Európe máme kliešťa, ktorý prenáša smrteľné choroby: Objavil sa aj na Slovensku! Takto vyzerá

O novom druhu kliešťa informoval český web tn.cz. Ako píšu, tieto kliešte sa objavili predovšetkým v Nemecku a v porovnaní s kliešťom obecným sú až dvojnásobne väčšie.

Okrem spomínaných krajín sa podľa odborníčky na kliešte, Márie Kazimírovej z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied, objavujú aj v obľúbených destináciách Slovákov, ako napríklad v Bulharsku, Chorvátsku, Albánsku, na Cypre, v Španielsku, Grécku či Taliansku. "Sporadický výskyt sa zaznamenal na sťahovavých vtákoch a dovezených zvieratách v západnej (Nemecko, Holandsko, Veľká Británia), severnej (Fínsko) a v strednej Európe (Maďarsko, Česká republika), kde však kliešte nevytvorili permanentné populácie. V minulosti sa ich prítomnosť zachytila aj na sťahovavých vtákoch na Slovensku," povedala pre Plus JEDEN DEŇ odborníčka.

Ako hovorí, riziko, že sa tieto kliešte dostanú na Slovensko, je veľmi nízke. "Na základe modelovania rôznych scenárov geografického šírenia druhu Hyalomma marginatum zatiaľ v blízkej budúcnosti nie je riziko že by sa na Slovensku tieto kliešte stali stálou súčasťou fauny. S presnosťou sa však nedá predpovedať, čo sa stane o 20 - 30 rokov," vysvetľuje.

Čo je však horšie, tieto kliešte sú prenášačmi chorôb, ktoré sa často končia smrťou. "Prenášajú vírus krymsko-konžskej hemoragickej horúčky, ktorý spôsobuje život ohrozujúce ochorenie. Okrem toho prenášajú aj iné vírusy, baktérie a prvoky medicínskeho a veterinárneho významu, z ktorých je pre človeka nebezpečná baktéria Rickettsia aeschlimannii, spôsobujúca rickettsiózu," vysvetľuje Kazimírová.

Vrchol sezónnej aktivity kliešťa obyčajného je u nás od apríla do júna. Počasie však zapríčinilo, že tieto kliešte sú ešte stále aktívne. "Len čo začne byť sucho a teplo (júl - august), kliešte, ktoré nenašli hostiteľa sa schovajú a zaktívnejú v septembri až októbri," ubezpečuje.

Kliešte sa na našom území nachádzajú predovšetkým na miestach, kde majú dostatočnú vlhkosť, a to najmä vo vyšších trávnatých porastoch, v listnatých a zmiešaných lesoch, na okraji lesov, pozdĺž lesných chodníkov, ale nájdete ich aj v záhradách, na cintorínoch a v mestských parkoch. "Čiže, ak sa človek, prípadne aj so psom, vyberie do takýchto oblastí v období aktivity kliešťov, je dôležité, aby si zobral vhodné oblečenie –svetlé, na ktorom je možné kliešte ľahšie nájsť. Odporúčajú sa dlhé rukávy a dlhé nohavice, ktoré sa zasunú do ponožiek. Existujú aj „protikliešťové“ ponožky a návleky, ktoré sú vyrobené zo špeciálnej tkaniny ktorá je napustená repelentnou látkou. Ďalej je možné použiť repelent, prednostne taký, ktorý sa aplikuje na odevy," vysvetľuje.

Ako dodáva, boreliózou sa po prisatí kliešťa nenakazíte hneď. "Dĺžka obdobia od prisatia kliešťa po prenos závisí od druhu borélie. Uvádza sa, že k prenosu dochádza po 24 - 48 hodinách," hovorí.

Podľa Kazimirovej je aktuálne vo vývoji viac druhov vakcín. "Vakcína VLA15 (Valneva a Pfizer) je však už vo finálnej fáze klinického testovania. V prípade pozitívnych výsledkov sa očakáva, že by sa mohla dostať na trh v r. 2025."

Ešte v roku 2020 uzrela svetlo sveta látka, z ktorej by sa mohla vyrábať vakcína proti lymskej borelióze. V Európe totiž zatiaľ neexistuje možnosť chrániť sa pred týmto ochorením očkovaním. Parazitológovia z českobudejovického Biologického centra AV ČR vtedy otestovali nádejnú látku, ktorej úspešnosť proti boréliám vykázala stopercentnú účinnosť a svoj objav publikovali v prestížnom časopise NPJ Vaccines (Nature Partner Journals).

Očkovaciu látku vyvinul popredný americký farmaceutický koncern Sanofi a na jej otestovanie na európskom kliešťovi Ixodes ricinus si v tom čase vybral práve českých vedcov. „Prvá vakcína na lymskú boreliózu bola založená na povrchovom proteíne borélií v kliešťovi, označovanom OspA. Bola to jednoduchá molekula, ktorá mala mnoho vedľajších účinkov, zaberala len na jeden druh borélie a bola použiteľná len v Amerike, kde sa tento druh borélie v kliešťoch vyskytuje," vysvetľuje parazitológ Radek Šíma z Biologického centra AV ČR. Dnes je známych 21 druhov borélií, majú rôzne povrchové proteíny, ktoré sa pri presune z kliešťa do tela človeka menia, akoby prezliekali kabát.

Farmaceutická firma preto vylepšila štruktúru očkovacej látky. „Táto nová štruktúra umožňuje imunitnému systému rýchlo a spoľahlivo rozoznať cudzorodú látku v tele a vytvoriť si proti nej protilátky. Je to vakcína proti prenosu borélií, zafunguje veľmi rýchlo, hneď ako borélie prechádzajú z kliešťa do človeka,“ uviedol vtedy Radek Šíma.

Imunitný systém, ktorý je vytrénovaný očkovacou látkou, okamžite rozpozná borélie v tele a zlikviduje ich. „Navyše zásadná inovácia vakcíny spočíva v tom, že je určená na všetky druhy borélií," dodal. Analýza v laboratóriách vtedy preukázala stopercentnú účinnosť očkovacej látky na európskych kliešťoch. A ako to vyzerá s vakcínou dnes? ,,Nádej skutočne existuje. V súčasnosti prebieha tretia fáza klinického testovania vakcíny. Výsledky by mali byť známe v roku 2025,“ priblížil aktuálny stav Radek Šíma.

Štúdia prebieha až na 50 miestach nachádzajúcich sa v oblastiach, kde je vysoký výskyt lymskej boreliózy, vrátane Fínska, Nemecka, Holandska, Poľska, Švédska a Spojených štátov amerických.