Ak nechcete, aby sa TIETO povery splnili, nemali by ste nikomu nič požičať, inak hrozí...

V našich tradíciách sa Lucia objavuje ako tajomná bytosť a 13. december je deň zasvätený mágii, keď treba odháňať zlé démonické sily. „Lucia je nositeľkou svetla. Význam mena pochádza z latinského slova Lux, čo v preklade znamená svetlo. Meno bolo kedysi veľmi obľúbené, i keď u nás zriedkavejšie, ale veľkú obľubu malo najmä v severských krajinách,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.

Lucia je spájaná s množstvom povier. V našej kultúre počas tohto obdobia trvajú tzv. stridžie dni, ktoré sú od Kataríny až do Štedrého dňa. „Počas nich sa robili rôzne protibosorácke praktiky, ľudia sa báli, že stridžie dni sú obdobím, keď sa dni skracovali a noci predlžovali. Verili, že práve v tomto čase sa môžu aktivizovať rôzne démonické sny,“ hovorí etnologička.

Prečo je meno Lucia spájané s bosoráctvom? Viac sa dozviete vo videu:

Bosoriek a bosorákov sa ľudia obávali, pretože verili, že môžu kravám odobrať mlieko. „Pred bosorkami sa kedysi cesnakom natierali dvere do maštale či stajne, aby ochránili dobytok. Je to archaický zvyk starý už dvesto rokov. Práve na Luciu sa verilo, že je to jeden z klasických stridžích dní. Okrem cesnaku, ktorý sa natieral na obruby dverí, sa okolo prahu vysypával tiež cesnak. V tento deň si gazdovia veľmi strážili svoje maštale, nepúšťali tam nikoho cudzieho,“ približuje etnologička, ako to v minulosti vyzeralo.

V niektorých regiónoch sa kedysi napríklad prekrížili dve metly, ktoré sa vložili do rámu dverí, aby sa tam bosorky za žiadnych okolností nedostali. Ďalším pravidlom bolo, že v domácnosti sa nič nepožičiavalo, čo bolo inač bežné, napríklad, že si suseda prišla požičať trochu cukru, múky či mlieka. Na Luciu sa z domu nič nevynášalo. Ženy mali v tento deň tiež zakázané priasť i šiť. Verilo sa, že keď to porušia, tak im budú pukať alebo praskať prsty.

Luciu si síce spájajú s bosoráctvom, expertka však hovorí, že ide o mylnú informáciu. „U nás práve na Luciu chodili Lucky, čo boli traja zamaskovaní mládenci, tváre mali namočené do vody a potom do múky, oblečené mali biele plachty. Jedna Lucka mala v ruke pierko od husacieho krídla, druhá sviečku a tretia malý košíček. Chodili do každého domu, nič nehovorili, avšak ich návšteva bola očakávaná, pretože husacím pierkom imitovali akoby vymetenie špiny, duchovné zlo či zlé energie,“ hovorí.

Cieľom ich návštevy bolo, aby dom, ktorý navštívia, mal na ďalšie obdobie dostatok lásky, radosť a neboli v ňom hádky. Na Luciu sa robieval aj Luciin stolček, ktorý bol od 13. decembra – Lucii – až do Štedrého dňa. Bol to iba malý stolček – šamlík. „Každý deň mal človek na ňom urobiť kus práce, no nesmeli sa používať k jeho zloženiu klince, ale drevené svorky,“ zdôrazňuje, čo bolo zakázané robiť.

Na polnočnú omšu si mal starý človek sadnúť na oltár a tradovalo sa, že tam uvidí všetky bosorky, ktoré sú v kostole. Jedna z tradícií ľúbostnej mágie sa zachovala dodnes. „Bola to skôr zábava slobodnej mládeže, kedysi sa to volalo Luciine halušky. Slobodné dievčatá museli zo studne v ústach nosiť vodu. Každá si potom urobila svoju halušku, ktorú si poznačila, hodili ich do zovretej vody donesenej v ústach a komu vyplávala haluška ako prvému, čiže bola hotová, nasledujúci rok sa mala vydať ako prvá,” prízvukuje Katarína Nádaská.

Modernejšia verzia sú Luciine lístočky. Od Lucie do Štedrého dňa je 13 dní, zobralo sa 13 malých lístočkov, na 12 sa napísalo jedno mužské meno a posledný zostal biely. Každý deň dievčina bez toho, aby lístoček otvorila, hodila jeden do pece. Na Štedrý deň ráno si otvorila posledný. Ak v ňom bolo mužské meno, tak sa mal volať jej nastávajúci manžel. Ak bol čistý, znamenalo to, že sa nasledujúci rok nevydá.