Drucker má novinku: Učiteľom ide ROZDAŤ peniaze. Od 30 do 145 eur mesačne. TOTO mu odkazujú!

V školstve dnes chýba približne 1500 až 2100 učiteľov. Najhoršie je na tom Bratislavský, zatiaľ čo Prešovský kraj je na tom najlepšie, uvádza Inštitút vzdelávacej politiky. Hlavné príčiny vidí v nízkej atraktivite učiteľského povolania, rast žiackej populácie, starnutie učiteľov a ich odchody do dôchodku.

Rezort školstva preto prichádza s novinkou, ktorou sú regionálne príspevky pre učiteľov. Uviedol to minister školstva Tomáš Drucker s tým, že vidí veľké rozdiely v tom, kde chýbajú učitelia v dôsledku vysokých nákladov. „Nízke platy učiteľov v porovnaní s vysokoškolsky vzdelanými pracovníkmi v iných oblastiach a vysoké životné náklady spôsobujú, že v niektorých regiónoch chýbajú pedagógovia,“ povedal Drucker. „V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že tento problém budeme riešiť. Odpoveďou je regionálny príspevok, ktorého cieľom je prilákať a udržať viac kvalifikovaných pedagógov v oblastiach, kde je najväčší nedostatok učiteľov,“ konštatoval minister.

Najhoršie je na tom západ Slovenska, predovšetkým Bratislava, kde je najväčší nedostatok učiteľov. V menšej miere však podobné problémy majú aj v iných väčších mestách, ako je Trnava, Žilina či Košice. Výška príspevkov je určená na základe porovnania platov pedagogických a odborných zamestnancov s priemerným platom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v oblasti. Minimálna hodnota príspevku je tak 30 eur v hrubom mesačne.

Školskí odborári ale cítia pri ich prerozdelení diskrimináciu. „Financie totiž dostanú iba pedagogickí a odborní zamestnanci základných, stredných, súkromných a cirkevných škôl,“ vraví predseda Odborového zväzu školstva Pavel Ondek. "Netýka sa teda materských škôlok, základných umeleckých škôl, centier voľného času, školských klubov ani jedální," vymenúva Ondek. Ako dodal, s ministerstvom rokovali viac ako mesiac a aj keď sú v príspevkoch diskriminačné prvky, je to prvý krok k zlepšeniu statusu učiteľa. „Štát podcenil školstvo, noví učitelia nám neprichádzajú. Nie sú spravodlivé ani sumy regionálnych príspevkov od 30 do 145 eur. Je nutné zvýšiť platy, aby sme prilákali mladých učiteľov do škôl. Navrhli sme aj niekoľko riešení. Jedným z nich sú napríklad štipendiá pre absolventov alebo už pre študentov s tým, aby sa zaviazali, že pôjdu pracovať do školstva,“ dodal Ondek.

Podľa Evy Horníkovej zo Združenia základných škôl Slovenska si zavedenie regionálnych príspevkov vyžiadal život, a tak to má byť, pretože regionálne rozdiely tu sú. „Nehovorím o pohonných látkach alebo potravinách, ktoré sú naprieč Slovenskom rovnaké, ale určite nie sú rovnaké ceny za bývanie, či už je to prenájom alebo kúpa bytu alebo domu. A človek potrebuje mať zabezpečené základné životné podmienky a potom môže budovať a byť kreatívny a tvorivý. Regionálne rozdiely musíme reflektovať aj na výplatách, ale brať tento príspevok ako motivátor pre mladých učiteľov, nepomôže,“ uviedla. „Vážim si prácu pána ministra, ale potrebovali by sme sa odpichnúť od základných tabuľkových platov, ktoré by mali byť vyššie, pokiaľ ide o pedagogických zamestnancov. A pokiaľ ide o príspevky, treba povedať, že sú určené len pre pedagogických a odborných zamestnancov, čo môže vyvolať pocit diskriminácie u ostatných pracovníkov v školstve,“ dodala.

Regionálne príspevky nevníma ako pozitívny krok riaditeľka Základnej školy v Uzovských Pekľanoch Mária Pekárová. „Každý zamestnanec bez ohľadu na profesiu, má byť finančne ohodnotený za prácu a výkon, ktorý v práci podáva, nie za to, kde je jeho pôsobisko. Zastávam názor, že tu nie je zachovaný rovnaký prístup k zamestnancom. Vysvetlenie ministerstva o nápočte príplatku skôr hovorí o tom, že vysokoškoláci z Prešovského kraja sú finančne značne podhodnotení proti ostatným krajom,“ myslí si Pekárová.

Ako človek z praxe berie ministrom predstavené riešenie ako nesystémové a aj diskriminačné riaditeľ Základnej a materskej školy na Kalinčiakovej ulici v Bratislave Dušan Noga. „Bonus je neadresný, nie každý z učiteľov ho potrebuje. Potrebujú ho viac učitelia dochádzajúci do zamestnania a mladí, bez bývania, ktorí platia vysoký nájom a často nemajú možnosť dostať úver na bývanie v banke vzhľadom na svoj príjem,“ tvrdí Noga. Podľa jeho slov treba prehodnotiť celkovo platové tabuľky pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. Uviedol aj príklad. „Nájomné v Bratislave je minimálne 500 eur mesačne, pričom príjem učiteľa s dvojročnou praxou je 1250 eur, na život mu ostáva necelých 750 eur. Keď sa z tejto sumy odpočíta strava, oblečenie, doprava, telefón, zostane mu menej ako dvesto eur. Preto si učitelia hľadajú ďalšie zamestnanie a nemôžu sa potom plne venovať tomu svoju, sú unavení a po troch rokoch aj vyhorení,“ dodal Noga.

Podľa ďalšieho názoru by školstvo potrebovalo systémové riešenie v podobe automatickej kalkulačky zvyšovania platov pre všetkých zamestnancov. „Učitelia nemajú energiu každú chvíľu bojovať za úpravu platov! Ak sa to nedá ihneď a spravodlivo pre všetkých, potom treba ihneď a akútne riešiť problém s nedostatkom učiteľov v Bratislave! Učiteľa fyziky, matematiky, vychovávateľa, učiteľa prvého stupňa zohnať je prakticky nemožné. Motiváciou by jednoznačne mohol byť aj zvýšený finančný príspevok v podobe regionálneho príspevku,“ konštatovala riaditeľka Základnej školy SNP Ostredková v Bratislave Erika Drgoňová.

Schválený príspevok zatiaľ pokrýva rok 2024. "Pracujeme však na dlhodobom riešení. Budeme intenzívne rokovať s ministerstvom financií o možnostiach kontinuálneho financovania tejto iniciatívy v nasledujúcich rokoch,“ upozornil Drucker. Cieľom je zabezpečiť, aby príspevky nielen pokračovali, ale aby ich výška bola minimálne rovnaká, ako v tomto roku. To je nevyhnutné na zabezpečenie stability a predvídateľnosti pre školy aj zamestnancov.