Trhové ceny energií sa nachádzajú nad predkovidovými cenami, avšak sú na výrazne prijateľnejších úrovniach ako počas energetickej krízy. Domácností sa to zatiaľ nedotýka, ich ceny sú dotované. To sa má od roku 2025 zmeniť. „Trhové ceny takmer všetkých druhov energií v porovnaní s minulým rokom klesajú. Z dôvodu zastropovaných cien ich však slovenskí spotrebitelia nepociťujú,“ hovorí analytik finančných trhov XTB Marek Nemky. Vládne dotácie ich ceny zmrazili na úrovniach pod trhovými hodnotami. „V aktuálnej sezóne pravdepodobne dôjde k stretnutiu spotrebiteľov s realitou, aspoň v prípade cien plynu,“ vraví Nemky.

Pokiaľ ide o ekonomické výhodnosti jednotlivých palív, na tom sa nič za posledný rok nezmenilo. „Drevo zostáva najlacnejším palivom, najdrahšie je vykurovanie elektrinou. To bude platiť aj od budúceho roka. Zmenia sa však, a to výrazne, ceny pri kúrení zemným plynom. Ovplyvní to aj cenníky teplární zásobujúcich teplom bytové domy,“ uvádza Nemky. „Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia, a je ťažké ju zovšeobecniť. Využívanie všetkých druhov energie je špecifické a cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania,“ pripomína analytik. „Do kalkulácie totiž vstupujú aj parametre ako obstarávacia cena kotlov a ich energetická účinnosť v kombinácii s opatreniami na obmedzenie únikov tepla.“

Podľa Mareka Nemkyho treba za všetkým hľadať plyn. „Najviac Slovákov, až 46 %, využíva na ohrev svojho obydlia energiu dodávanú teplárenskými spoločnosťami do bytových domov. Druhým najčastejším je vykurovanie plynom. Drevo je až na treťom mieste,“ približuje Nemky.

Cena centrálneho vykurovania závisí od suroviny, ktorú teplárne v danom meste používajú. „Najväčšie mestá, ako Bratislava a Košice, využívajú plyn. Z výpočtu pri aktuálnych cenách a pri stabilnej fixnej zložke platieb vychádza, že v niektorých mestách by mohli náklady na kúrenie vzrásť takmer o 60 %, avšak reálne ceny budú regulátorom určené až koncom roka,“ vraví analytik. „Najvýraznejšie by to mali pocítiť domácnosti v Bratislave, keďže v energetickom mixe centrálneho vykurovania tvorí zemný plyn až 80 %. Celkovo však v jednotlivých mestách v priemere ceny vzrastú asi o 25 %,“ dodal Nemky.

Spotrebitelia, ktorí kúria plynom, pocítia koniec dotovania cien, ak vláda nerozhodne inak, tiež výrazne. „Do koncových cien plynu nevstupuje iba cena komodity na burze, no má na nich výrazné zastúpenie, až približne 60 %,“ vraví Nemky. To znamená, že odchýlenie od nízkeho stropu cien od roku 2025 môže spôsobiť nárast približne o 30 %, primárne pre domácnosti s tarifami D2 a D3. Mesačne to pritom môže predstavovať nárast nákladov približne o 16 € v prípade tarify D2 (plyn využívaný na ohrev vody a varenie) alebo až takmer o 40 € v prípade, že plynom aj vykurujú (D3) a ich spotreba sa pohybuje okolo 29 mWh.

Tieto ceny však budú závisieť aj od ďalších zverejnených regulačných cien, najmä v prípade ostatných nákladov distribútorov. Na druhej strane to však môže otvoriť príležitosť, keď distribučné spoločnosti opäť môžu konkurovať cenou, keďže doteraz to možné takmer nebolo.

Daň z pridanej hodnoty na plyn, ktorá sa podľa schváleného konsolidačného balíčka zvýši na 23 %, tiež prispeje k rastu cien plynu. „Naopak, elektrina dostala zvýhodnenú DPH, teda 19 %. Spolu s ďalšími vplyvmi, ako sú nižšie trhové ceny elektriny, to bude udržiavať jej ceny pre domácnosti na jednej z najnižších úrovní v Únii. Ceny pre niektorých „zraniteľných odberateľov“ by mali byť aj naďalej zafixované. Do koncovej ceny vstupujú aj rôzne sieťové poplatky, ktoré ešte nie sú regulátorom určené,“ vysvetľuje analytik.

„Zmena dodávateľa energie môže zásadne zmeniť náklady, až v desiatkach percent,“ dodáva Jiří Tyleček, hlavný analytik XTB CZ.
Domácnosti majú naďalej priestor na zníženie spotreby. Výrazne pomáha taktiež zmena správania spotrebiteľov. Ušetriť môžu výhrevom domácností na nižšie teploty. Každý jeden stupeň dokáže usporiť približne 6 % zo spotreby energií.

Vládni predstavitelia sú presvedčení, že je ešte čas na predstavenie budúcoročnej energetickej pomoci slovenským domácnostiam.

Opoziční poslanci chcú, aby ministri Saková a Kamenický prišli o energopomoci porozprávať do pléna.

Nateraz je iba isté, že desiatky až stovky miliónov eur z našej spoločnej kasy pôjde na boj s cenami energií, a že téma energopomoci sa stala premiérskou témou. Premiér Robert Fico už dal veľmi jasno najavo, že nebude súhlasiť s extrémnym zdražovaním energií pre domácnosti. „Snáď nikto odo mňa neočakáva, že budem súhlasiť s tým, aby plyn išiel hore o 25 %. Alebo, aby išlo teplo hore. Na to tiež sa musíme pripraviť, hľadáme teraz rôzne zdroje. Rokovali sme o tom na úrovni Európskej komisie,“ povedal v nedeľu (20.októbra) v televízii TA3 v relácii V politike Robert Fico. Vláda by mala podľa neho predstaviť energopomoc v najbližších dňoch, má už za sebou aj rokovania o tejto pomoci s Európskou komisiou.

Vládny kabinet Roberta Fica v súčasnosti čaká na cenové výmery, ktoré má schváliť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten plánuje prezradiť ním schválené ceny energií začiatkom decembra. „Vedieme veľmi tvrdé rokovania na všetkých úrovniach, pretože ja sa domnievam, že by bolo veľmi nesprávne sa na to len tak pozerať a nerobiť nič,“ dodal Fico.

Ministerstvo hospodárstva stále deklaruje, že o energopomoci rokuje so všetkými kompetentnými.

Koľko prostriedkov by malo smerovať na boj s drahými energiami ako je vyššie spomínané zatiaľ nie je jasné. Hovorí sa o 200 až 400 miliónoch eur. Na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií pritom predchádzajúce vlády už vyčlenili spolu 5 miliárd eur, v roku 2022 zhruba 1,5 miliardy eur a v minulom roku 3,5 miliardy eur. Súčasná vláda na tento rok pripravila na energodotácie 1,25 miliardy eur. Je pravdou, že nie všetky prostriedky sa aj v jednotlivých rokoch vyčerpali.