Prieskumy ukazujú, že viac ako polovica (54 %) z nás považuje lepšiu penziu dokonca za jednu zo svojich najväčších životných priorít. „Slováci jasne hovoria, že čas na penzii nechcú len prežívať, ale reálne žiť. Často to vnímajú ako budúce obdobie radosti, no zároveň len máloktorí majú konkrétny plán, ako na to,“ upozorňuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.

Prieskumy pre spoločnosť Partners ale ukazujú aj to, Slováci chcú mať v starobe dostatok peňazí a radi by šli do penzie skôr, ale väčšina neverí, že si vystačia s dôchodkom z prvého piliera.

Dokonca až tretina (35 %) ekonomicky aktívnych očakáva, že „štátne“ dôchodky budú v budúcnosti ešte nižšie, a ďalších takmer 30 % verí, že sa nezvýšia ani oproti dnešku. Viac ako polovica (52 %) pracujúcich by pritom chcela zavesiť prácu na klinec omnoho skôr, než by formálne museli, no väčšina z nich (79 %) neverí, že by im dávka pokryla bežný život. Ľudia predpokladajú, že vek odchodu do dôchodku sa posunie ešte vyššie.

Ako to s tým dôchodkom vlastne je? Predstavte si, že vám z večera do rána zmizne polovica výplaty. Presne to sa viac-menej stane, keď odídete do penzie – dôchodok na Slovensku totiž pokrýva len necelú polovicu pôvodného príjmu. „Z ekonomického pohľadu dôchodok nie je nič iné ako náhrada mzdy. Ide o tú časť príjmu v starobe, ktorá by mala aspoň sčasti zachovať životný štandard, na aký sme boli zvyknutí v produktívnom veku. Na Slovensku je náhrada príjmu v dôchodku približne 52 % z hrubej mzdy,“ vysvetľuje docent Vladimír Baláž, ekonóm a prognostik Slovenskej akadémie vied, a ilustruje to príkladom.

Ak ste napríklad celý život pracovali za 1 000 eur, v starobe môžete dostávať len necelých 500 eur. Podľa štatistík Sociálnej poisťovne je miera náhrady príjmu v penzii za rok 2024 „iba“ 44,82 %, keďže priemerný dôchodok bol 683,10 a priemerná mzda 1 524 eur.

Dá sa z toho vôbec pohodlne žiť? Takéto radikálne zníženie príjmu, pochopiteľne, zasiahne najmä tých, ktorí už predtým zarábali menej. Ešte citeľnejšie to vnímajú ženy, ktoré sa dožívajú viac a majú v dôchodkovom veku v priemere o pätinu nižšie penzie aj pre nižšie mzdy počas života či prerušenie kariéry na materskej.

Problémy sa navyše stupňujú spolu s demografickým vývojom. „Ročníky narodené v 70. rokoch – známe „Husákove deti“ – sa blížia k dôchodkovému veku, lenže mladých prichádza na trh práce čoraz menej. Aj keď Sociálna poisťovňa dôchodky vyplácať neprestane, tlak na jej rozpočet bude obrovský a miera náhrady môže v budúcnosti klesnúť dokonca k 35 až 40 %,“ dodáva Vladimír Baláž.