Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Dôležitý objav vedcov. Umelá inteligencia nám uľahčuje život. Ale hlúpneme po nej. Naozaj?

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Duševné zdravie ide ruka v ruke s fyzickým zdravím. Ako sa oň správne starať?
    Reklama
    Logo Plus JEDEN DEŇLogo Plus JEDEN DEŇ

    Vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) dokončili prvú štúdiu ľudí, ktorí používajú na svoju prácu umelú inteligenciu. Výsledky sú desivé.

    Asi 83 percent ľudí, ktorí využívajú ChatGPT, si už po pár minútach nepamätá, na čo jazykový model použili. Ak ju použili na napísanie eseje, nedokázali z nej nič citovať. Tým, že sa spoľahli na stroj, zhoršili svoju koncentráciu a mozog znížil svoj výkon o 47 %. Jednoducho povedané, stalo sa to, ako keby počítač prišiel o polovicu svojho výkonu.

    Vedci dnes vedia nielen sledovať, ale aj presne merať činnosť mozgu. A práve to urobili v tomto výskume. Účastníci štúdie písali eseje na rôzne témy a mohli využívať rôzne pomôcky, vrátane umelých inteligencií. Výsledky hovoria, že to môže poškodzovať schopnosť učenia, a to najmä u mladších ľudí, píše portál čt24.

    Hlavná autorka výskumu Nataliya Kosmyna z MIT pokladá tieto výsledky za natoľko znepokojujúce, že oslovila médiá, aby sa výsledky dostali na verejnosť. "Bojím sa, že sa o pár mesiacov objaví nejaký politik, ktorý rozhodne, že vznikne niečo ako GPT škôlka. Preto som štúdiu zverejnila už teraz bez toho, aby som čakala na úplné odborné posúdenie," vysvetľovala v rozhovore pre časopis Time. "Myslím, že by to spôsobilo veľké škody."

    Skupina, ktorá napísala úlohu s pomocou ChatGPT, odovzdala eseje, ktoré si boli veľmi podobné, neoriginálne a podľa učiteľov, ktorí ich hodnotili aj „bezduché“. Skupina, ktorá používala len mozog, mala úplne opačné výsledky. Vykazovala vysokú konektivitu, hlavne v oblastiach spojených s pamäťou, kreativitou a ovládaním reči.

    Tretiu skupinu tvorili ľudia, ktorí si mohli pomáhať len Googleom v čase, keď ešted neintegroval do svojho vyhľadávača umelú inteligenciu. Aj táto skupina mala mozog veľmi aktívny.

    Tieto výsledky vedci pozorovali trikrát. Nakoniec, štvrtýkrát, dostali testované osoby finálnu úlohu: napísať znovu jednu zo svojich esejí, ale tentoraz smeli AI použiť tí, ktorým to predtým bolo zakázané, a naopak tí, ktorí ChatGPT pôvodne vyťažovali, naň teraz siahnuť nesmeli.

    Anketa

    Využívate umelú inteligenciu pri svojej práci?

    Hlasovanie bolo ukončené

    Ukázalo sa, že druhá skupina si takmer nič nepamätala. Výsledky tiež ukázali, že ľudia využívajúci AI sú „produktívnejší“ – boli rýchlejší ako tí, ktorí ich písali sami. Až na to, že si tým nijako nezlepšili pamäť a z výsledku nemali žiadnu radosť ani uspokojenie.

    K veľmi podobným výsledkom pred nedávnom dospela štúdia z Harvardu, ktorá tiež zaznamenala nižšiu motiváciu u ľudí pracujúcich s AI. Vedci z MIT pokladajú výskum dopadov používania umelých inteligencií na ľudskú psychiku za veľmi dôležitý, venuje sa mu špecializovaná skupina MIT Media Lab.

    Tá už v minulosti upozornila na znepokojujúce dôsledky používania chatbotov. Len tento rok vydala dve práce, ktoré skúmali štyridsať miliónov interakcií ľudí s ChatGPT. Štúdia preukázala, že čím viac času človek trávi diskusiou s chatbotom, tým osamelejší sa cíti.

    Vyberáme pre vás niečo PLUS