DOKÁZANÉ! Vidíte aj vy v TEMNOTE iné bytosti? Sú duchovia výtvorom našej mysle? TAKTO to je!

Mohamed zažil podľa Koránu svoj prvý kontakt s anjelom v temnote jaskyne. Na Mojžiša hovoril Boh na vrchole hory Sinaj. A svätý František z Assisi zase povedal: „Púšť je pre nás miestom, kde pôsobí Duch Svätý a naše srdcia sú otvorené.“

Veľké náboženské skúsenosti a zážitky komunikácie s Bohom, nadprirodzenom a prítomnosťou nadprirodzených bytostí sú veľmi často spojené s odľahlými miestami, kde sa ľudské zmysly nemajú čoho zachytiť. A podobne duchov, poltergeistov, bubákov a strašiakov „vidia“ deti najčastejšie, keď sú samy v temnej izbe.

Vedci z brnianskeho Laboratória pre experimentálny výskum náboženstva sa pokúsili overiť, či sa dá tento fenomén nejako vysvetliť. Experimentálne. Vedci pod vedením Jany Nenadalovej a Dana Řezníčka sa pozreli na to, čo sa deje v hlave ľudí, ktorí majú takto obmedzené zmysly - či majú pocit, že sa niečo alebo niekto môže v nepreniknuteľnej temnote okolo nich skrývať.

Autori v experimente skombinovali v laboratórnom experimente dotazníky, fyziologické signály (ako je meranie potu) a rozhovory, aby preskúmali, ako českí vysokoškoláci a absolventi reagujú na samotu v temnej komore.

Vedci predtým, než pokusné osoby do miestnosti zavreli, tieto „pokusné králiky“ varovali, že počas experimentu môže niekto vojsť dovnútra. To sa síce nikdy nestalo, ale autori zistili, že táto neistota je spojená s nepríjemným pocitom niečej prítomnosti. A to, či už je človek na ňu pripravený predchádzajúcim varovaním, alebo nie.

Tento pocit cudzej prítomnosti by podľa vedcov mohol plniť evolučnú funkciu. Už od čias Charlesa Darwina sa totiž predpokladá, že strach je vrodenou psychologickou adaptáciou na prevládajúce hrozby. A hrozba neviditeľných predátorov číhajúcich v okolitej temnote patrila od vzniku nášho druhu medzi tie najčastejšie a najväčšie hrozby – či už boli spôsobené zvieratami, alebo inými ľuďmi.

Keď sa ľudia ocitnú v podmienkach, keď sa nemôžu spoľahnúť na svoje zmysly, začnú aktívne vyhľadávať možné signály v okolí. Niekedy to môže viesť k adaptívnemu správaniu, ako je napríklad útek do bezpečia, ale inokedy, keď reálne žiadne nebezpečenstvo okolo nie je, ale jeho pravdepodobnosť je vysoká, to môže viesť k pocitom cudzej prítomnosti.

Výsledkom sú potom „subjektívne reálne“ zážitky s duchmi, démonmi, poltergeistami a podobnými zvláštnymi bytosťami.