Dobrým časom je definitívne koniec: Skončia desaťtisíce Slovákov na dlažbe?

Dobré časy sa skončili. Ekonomika spomalila a okrem čísel to dokazujú už aj fabriky na Slovensku. U. S. Steel Košice ohlásili, že do roku 2021 prepustia dva a pol tisíc zamestnancov. Železiarne Podbrezová prešli zo 7-dňového pracovného týždňa na 5-dňový. Počet zamestnancov znižujú aj automobilky a na nich závislé dodávateľské firmy.

„Ekonomika šliapla na brzdu ráznejšie, ako sa najprv predpokladalo,“ potvrdila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ministerstvo financií už upravilo príliš optimistické vyhliadky. Z očakávaného rastu HDP v júni 3,5 % už má byť v tomto roku len 2,4 %.  Príčinu treba hľadať najmä v tom, že Slovensko má otvorenú ekonomiku.

To znamená, že bohatstvo krajiny závisí najmä od vývozu tovarov do iných krajín, či už ide o autá alebo iné produkty. Finančné trhy najviac oslabili obchodné vojny medzi USA a Čínou, stále nedoriešený brexit či lacný dovoz z tretích krajín. Ide však len o špičku problémov.

„Ak dôjde k obchodnej vojne, ktorá sa dotýka EÚ, tak prirodzene to pocítia najsilnejšie krajiny ako je Nemecko. A ak sa to dotýka Nemecka, tak sa to nepriamo týka aj našich exportérov,“ vysvetľuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

„Vždy, keď prichádzala kríza, tak to ako prvé pocítil hutnícky a oceliarsky priemysel, teda tie, ktoré sú hlavnými dodávateľmi pre automobilky,“ doplnil Hošták. Finančnú kondíciu automobiliek zaťažujú aj rastúce požiadavky na životné prostredie.

„Musia sa vysporiadať s ekologickými výzvami a reguláciou emisií CO2 zo strany Európskej únie, elektromobilitou, novými formami pohonu či novým správaním sa klienta, ktorý postupne prechádza od vlastníctva auta k jeho prenájmu,“ vymenúva generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.

„Firmám z tohto segmentu situáciu komplikujú vysoké ceny elektriny a emisných povoleniek. To všetko musia premietnuť do cien výrobkov, čím strácajú konkurencieschopnosť voči výrobcom z Ázie,“ priblížil Lasz.
Každé spomalenie rastu sa dotkne zamestnanosti. Problémom Slovenska sú podľa zástupcov zamestnávateľov aj sociálne balíčky, ktorých negatívnym dôsledkom je zvýšenie nákladov na výrobu.

„Ak firmy majú menej objednávok, tak nedokážu zaplatiť zamestnancov a tak automaticky dôjde k znižovaniu stavu zamestnancov. Aj vďaka sociálnym balíčkom dosah budúcej krízy na Slovensko môže byť omnoho silnejší ako v iných krajinách. Môže sa to dotknúť desiatok tisícov zamestnancov,“ varuje Hošták.

Problém zamestnávatelia vidia aj v tom, že sa u nás narýchlo prijímajú zákony a firmy sa na ne nestíhajú pripraviť. „Zákony sú prijímané ako poslanecké návrhy v priebehu roka bez diskusie. Nedajú sa preto predvídať náklady. Zahraničné firmy môžu svoju výrobu presunúť do inej krajiny, kde sú podmienky priaznivejšie, ale Slováci prídu o prácu,“ súhlasí Lasz.

Za jeden stôl si sadli ministri, ekonómovia, odborníci aj zamestnávatelia. Premiér Peter Pellegrini prisľúbil, že pred každým rokovaním parlamentu sa budú stretávať. Schvaľovať sa bude menej zákonov a s dostatočným predstihom.

„Predstavitelia slovenskej ekonomiky na nás apelovali, aby sme naozaj veľmi zodpovedne pristupovali k akýmkoľvek zmenám v zákonoch tak, aby mali čas sa na ne pripraviť. To je vážny moment, o ktorom nám hovoria nielen naši domáci podnikatelia, ale aj akcionári veľkých nadnárodných spoločností,“ podotkol premiér.

Z dôvodu príchodu ekonomickej krízy zatiaľ neprepúšťali. „Momentálne vyrábame podľa pôvodných plánov, žiadne zmeny vo výrobe nenastali. Ani na počte objednávok sa ešte neprejavili žiadne vplyvy možnej ekononomickej krízy,“ informoval hovorca Ján Žgravčák.

3000 zamestnancov pocítilo zmeny v tomto. 400 až 500 z nich vyslali do závodov v zahraničí. Tým, ktorí mali ročné zmluvy, ich nepredĺžili. V Bratislave prešli pri SUV modeloch zo 4-zmennej na 3-zmennú prevádzku, pri malých autách z 2-zmennej na 1-zmennú. Vedenie to zdôvodňuje ukončením obdobia veľkých investícií a nábehov a chce sa naplno sústrediť na sériovú výrobu.

2000 ľudí prišlo o prácu v posledných troch rokoch a v znižovaní stavov firma pokračuje aj v tomto roku. Vlani dosiahla spoločnosť najhorší hospodársky výsledok za desať rokov a zatvorila závod na výrobu displejov vo Voderadoch.

Kým ešte v prvom polroku tohto roku mali veľmi dobrý hospodársky výsledok, od septembra utlmili výrobu cez víkend. Oceliareň prešla zo 7-dňového pracovného režimu na 5-dňový na tri zmeny. Technicko-hospodárski pracovníci pracujú len štyri dni v týždni. Dôvodom je obchodná vojna Číny s USA.

Do konca roka 2021 prepustia až 2500 zamestnancov. V júni museli odstaviť jednu z troch vysokých pecí a počas leta fabrika fungovala v režime 4-dňových pracovných týždňov. Vedenie tieto kroky odôvodňuje zložitou situáciou s oceľou na európskom trhu a záplavou lacnej ocele zo sveta.