Na covid už pomaly zabúdame, tisícky ľudí majú aj po troch rokoch vážne problémy: Čo ich trápi?

Dnešok si prvý raz pripomíname Deň obetí pandémie COVID-19. „Covid zásadne ovplyvnil životy ľudí nielen na Slovensku, ale na celom svete. Najväčšiu traumu spôsobil rodinám, ktorým vzal ich blízkych,“ uviedli predkladatelia k návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch.

Počas posledných troch rokov sa koronavírusom na Slovensku nakazilo celkovo 2,66 milióna ľudí a podľa oficiálnych štatistík si nákaza vyžiadala 21 030 obetí. Celkovo 2,84 milióna Slovákov sa za ten čas stihlo zaočkovať aspoň jednou dávkou vakcíny. „Pandémia priniesla pre všetky štáty vrátane Slovenska novú skúsenosť. Opatrenia a prístup k riešeniu pandémie sa u nás výrazne nevymykali zahraničiu – všetky tie nepopulárne opatrenia sú štandardné pri riešení takejto krízy a všetky krajiny ich v rôznych odtieňoch použili,“ zhodnotilo pre Plus JEDEN DEŇ situáciu ministerstvo zdravotníctva.

Nová choroba bola azda najväčšou výzvou pre Úrad verejného zdravotníctva. Šéf hygienikov Ján Mikas musel prijímať rozhodnutia, ktoré neboli vždy populárne. Znášať preto musel aj vlnu kritiky. „V začiatkoch pandémie nebolo o COVID-19 dostatok potvrdených informácií, no s prijímaním rozhodnutí sme vzhľadom na vážnosť situácie nemohli čakať,“ uviedla hovorkyňa úradu Daša Račková. Napokon však podľa nich pandémia naučila ľudí viac sa starať o svoje zdravie a vážiť si ho. „Ľudia v dôsledku pandémie viac dbajú aj na umývanie či dezinfekciu rúk,“ dodala Račková.

Oči Slovákov sa v ťažkých chvíľach upierali na lekárov a iných odborníkov. „Je mi veľmi ľúto, že rôzne existenčné problémy, ktoré ľudia v súvislosti s pandémiou zažívali, množstvo tragédií v rodinách, v kombinácii s pocitovo nepríjemnými protipandemickými opatreniami a veľmi nešťastne vedeným bojom proti pandémii zo strany štátu, viedli nielen k významnému zhoršeniu mentálneho zdravia, ale u hrozivo veľkej časti obyvateľstva aj k veľkej nedôvere až aktívnemu odporu proti akýmkoľvek vedeckým poznatkom, a teda proti vede a pokroku ako takým. Toto je pre mňa veľmi tragický dôsledok pandémie, s ktorým sa budeme musieť ako spoločnosť ešte dlho vyrovnávať,“ povedal jeden z najvýraznejších virológov v čase pandémie Boris Klempa.

Ako dodal, na pandémii bolo najťažšie to, že to bola mimoriadne dynamická, rýchlo sa meniace obdobie spojené s množstvom neistoty, strachu, stratených ľudských životov a zneužívania situácie na politické účely. „V tejto situácii bolo dôležité získať si dôveru verejnosti prostredníctvom rozhodných a na vedeckých poznatkoch postavených rozhodnutí a opatrení. Toto sa u nás absolútne nepodarilo. Dôsledky znášame doteraz a ešte dlho budeme,“ pripomenul Klempa.

Pandémia prispela významne k rozdeleniu spoločnosti. Mnoho ľudí stratilo dôveru nielen v politikov, ale aj v akékoľvek autority, vo vedcoch aj v samotnú vedu. Myslí si to aj český evolučný biológ Jaroslav Flegr. „Dnes ľudia oveľa viac dôverujú informáciám z Facebooku a dezinformačných webov napojených na Rusko, než oficiálnym zdrojom. Tento dôsledok pandémie môže byť nakoniec oveľa ničivejší ako všetky zdravotné dôsledky pandémie. Najviac sa, bohužiaľ, prejavil v postkomunistických krajinách. Drastické rozdiely v počte obetí covidu a miere zaočkovanosti medzi európskymi krajinami bývalého Západu a Východu nie sú dané rozdielmi v kvalite zdravotnej starostlivosti, ale tým, že obyvatelia bývalého Východu neveria autoritám a ľahšie podliehajú zámerne šíreným klamstvám o škodlivosti vakcín a neúčinnosti rúšok,“ hovorí Jaroslav Flegr.

Čo bolo najťažšie na pandémii nie je podľa neho jednoduché povedať. „Pre mňa bolo asi najhoršie sledovať, do akého maléru sa naša spoločnosť rúti. Tým nemyslím tie desiatky tisíc našich mŕtvych, z ktorých aspoň polovica zomrela zbytočne, a vlastne ani tie stovky tisíc ľudí s podlomeným zdravím a vyššie stovky tisíc ľudí so zhoršenou schopnosťou sústredenia a vôbec uvažovania. Najstrašnejším dôsledkom pandémie bude hlboké rozdelenie spoločnosti. Odporcovia očkovania totiž zostanú skalopevne presvedčení o svojej pravde aj potom, čo objavitelia RNA vakcín získajú Nobelovu cenu a RNA vakcíny sa začnú bežne využívať napríklad pri liečbe rakoviny. Len si ešte pridajú medzi medzinárodných sprisahancov a škodcov členov výboru pre udeľovanie Nobelových cien,“ povedal Flegr

Koronavírus aktuálne nepredstavuje veľkú hrozbu, denne na Slovensku pribúda asi 100 nakazených, úmrtia sú sporadické – v piatok sme zaznamenali jednu obeť, v sobotu žiadnu. Mnohí ľudia sa však dodnes trápia aj so zdravotnými problémami, ktoré im začali po prekonaní covidu.

Na Slovensku trpí postcovidom približne 200-tisíc ľudí. Niektorí pacienti sa nevedia ani 12 týždňov po nakazení zbaviť niektorých príznakov, akými sú strata alebo zmena chuti, čuchu, dýchavičnosť či únava. Niektorým sa naopak objavia nové príznaky, ktoré si nevedia vysvetliť. Riziko dlhého covidu sa líši podľa variantov vírusu aj podľa typu a stavu pacienta. Je vyššie u žien, starších osôb a fajčiarov. Naopak je skoro o polovicu nižšie u osôb očkovaných ako neočkovaných. Špecifickým prípadom sú aj pacienti, ktorí prekonali ochorenie bezpríznakovo a až po určitom čase sa u nich prejavili niektoré z ťažkostí.

„Uvádza sa, že približne 5 až 30 % pacientov má nejakú formu postcovidových ťažkostí po prekonaní ochorenia. Najčastejšie sú identifikované problémy neurologického, pneumo-, kardio-, dermatologického charakteru a mnoho ďalších,“ potvrdzuje komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva. Dlhým covidom však trpia aj deti.

Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne takmer 14 percent detí po prekonaní infekcie udáva ťažkosti súvisiace s dlhotrvajúcimi následkami, tzv. long covidom, ako sú bolesti hlavy, brucha, svalov, veľká únava, poruchy spánku a sústredenia.

Najčastejšími dlhodobými príznakmi dlhého covidu sú únava, dýchavičnosť, kognitívne poruchy (mozgová hmla), malátnosť po námahe, problémy s pamäťou, bolesti pohybového aparátu (napr. kŕče), kašeľ, poruchy spánku, tachykardia (búšenie srdca), zmenené vnímanie vône či chuti, bolesť hlavy, bolesť na hrudi a depresie. „Napríklad kognitívne poruchy (zhoršená schopnosť sústredenia, zhoršená pamäť a inteligencia) sa vyskytujú až u troch štvrtín pacientov s dlhým covidom,“ dodal Flegr.

Ochorenie sme vraj ešte definitívne nepochovali. „Nedá sa vylúčiť, že sa objaví ďalší variant. Každá nová infekcia poskytuje vírusu viac šancí na vytvorenie nových kombinácií mutácií. Vo väčšine krajín má veľká väčšina ľudí určitú imunitu proti SARS-CoV-2 po prekonaní infekcie, po očkovaní, alebo po oboch. Táto už existujúca imunita na úrovni populácie by mohla zmierniť vplyv nových variantov. Nasvedčuje tomu aj fakt, že síce dochádza k nárastu prípadov, ale bez sprievodného nárastu hospitalizácií a úmrtí,“ informovala hovorkyňa ÚVZ Daša Račková

Podobne to vidí aj rezort zdravotníctva. „Predpokladáme opakované sezónne vlny COVID-19, ktoré by však nemali predstavovať pre zdravú populáciu problém, rizikovej populácii budú pomáhať sezónne očkovania, podobne ako je tomu pri chrípke. Existuje nenulové riziko vzniku nového pandemického variantu, na ktorý by naša imunita nepostačovala, ale toto riziko považujú experti za nižšie a navyše už dnes vieme veľmi rýchlo modifikovať vakcíny a je k dispozícií aj viacero účinných terapeutík,“ dodáva ministerstvo zdravotníctva.

Prečítajte si tiež: