Dnešok si prvý raz pripomíname Deň obetí pandémie COVID-19. „Covid zásadne ovplyvnil životy ľudí nielen na Slovensku, ale na celom svete. Najväčšiu traumu spôsobil rodinám, ktorým vzal ich blízkych,“ uviedli predkladatelia k návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch.
VIAC DÁT SI POZRITE V »GALÉRII« KOĽKO ĽUDÍ NEMUSELO ZOMRIEŤ?
Počas posledných troch rokov sa koronavírusom na Slovensku nakazilo celkovo 2,66 milióna ľudí a podľa oficiálnych štatistík si nákaza vyžiadala 21 030 obetí. Celkovo 2,84 milióna Slovákov sa za ten čas stihlo zaočkovať aspoň jednou dávkou vakcíny. „Pandémia priniesla pre všetky štáty vrátane Slovenska novú skúsenosť. Opatrenia a prístup k riešeniu pandémie sa u nás výrazne nevymykali zahraničiu – všetky tie nepopulárne opatrenia sú štandardné pri riešení takejto krízy a všetky krajiny ich v rôznych odtieňoch použili,“ zhodnotilo pre Plus JEDEN DEŇ situáciu ministerstvo zdravotníctva.
Nová choroba bola azda najväčšou výzvou pre Úrad verejného zdravotníctva. Šéf hygienikov Ján Mikas musel prijímať rozhodnutia, ktoré neboli vždy populárne. Znášať preto musel aj vlnu kritiky. „V začiatkoch pandémie nebolo o COVID-19 dostatok potvrdených informácií, no s prijímaním rozhodnutí sme vzhľadom na vážnosť situácie nemohli čakať,“ uviedla hovorkyňa úradu Daša Račková. Napokon však podľa nich pandémia naučila ľudí viac sa starať o svoje zdravie a vážiť si ho. „Ľudia v dôsledku pandémie viac dbajú aj na umývanie či dezinfekciu rúk,“ dodala Račková.
Oči Slovákov sa v ťažkých chvíľach upierali na lekárov a iných odborníkov. „Je mi veľmi ľúto, že rôzne existenčné problémy, ktoré ľudia v súvislosti s pandémiou zažívali, množstvo tragédií v rodinách, v kombinácii s pocitovo nepríjemnými protipandemickými opatreniami a veľmi nešťastne vedeným bojom proti pandémii zo strany štátu, viedli nielen k významnému zhoršeniu mentálneho zdravia, ale u hrozivo veľkej časti obyvateľstva aj k veľkej nedôvere až aktívnemu odporu proti akýmkoľvek vedeckým poznatkom, a teda proti vede a pokroku ako takým. Toto je pre mňa veľmi tragický dôsledok pandémie, s ktorým sa budeme musieť ako spoločnosť ešte dlho vyrovnávať,“ povedal jeden z najvýraznejších virológov v čase pandémie Boris Klempa.
Ako dodal, na pandémii bolo najťažšie to, že to bola mimoriadne dynamická, rýchlo sa meniace obdobie spojené s množstvom neistoty, strachu, stratených ľudských životov a zneužívania situácie na politické účely. „V tejto situácii bolo dôležité získať si dôveru verejnosti prostredníctvom rozhodných a na vedeckých poznatkoch postavených rozhodnutí a opatrení. Toto sa u nás absolútne nepodarilo. Dôsledky znášame doteraz a ešte dlho budeme,“ pripomenul Klempa.
