Máme tu prvú adventnú nedeľu, etnologička ŠOKUJE: Sviečky by mali mať iba TIETO farby!

Advent sa začína prvou adventnou nedeľou, ktorá môže pripadnúť na ktorýkoľvek deň medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Tento rok teda adventná nedeľa pripadla na najskorší možný termín. Poslednú adventnú sviecu zapálime 18. decembra, keďže Štedrý deň pripadne na sobotu 24. decembra.

Zvyk pripravovať adventný veniec pospletaný z vetvičiek ihličnanov a doplnený štyrmi sviečkami prenikol na Slovensko v tridsiatych rokoch 20. storočia. Táto tradícia vznikla v protestantskom prostredí, ale rozšírila sa aj do katolíckych chrámov a domácností. Originálne vyzdobené vence sa nosia prvú adventnú nedeľu do kostola na posvätenie.

„Tradícia adventných vencov vznikla na území dnešného Nemecka. Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Wichernov veniec pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviec, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Veniec bol zavesený v Rauhes Haus, domove pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833,“ vysvetlila odborníčka na ľudové zvyky a tradície Katarína Nádaská.

Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do dvadsiatych rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou u nemeckých rímskokatolíkov. „Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období,“ doplnila expertka.

Veniec má byť urobený zo zelených vetvičiek ihličnanov, so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú jednotlivé adventné nedele, pričom prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka, druhú adventnú nedeľu dve sviečky atď., až štvrtú adventnú nedeľu horia štyri sviečky.

Veľmi dôležitá je podľa Nádaskej aj farba sviečok. „V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna, zapaľovaná ako v poradí tretia, ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista,“ ozrejmila etnologička.

Existujú aj vence so štyrmi sviečkami na venci a piatou sviečkou uprostred, ktorá symbolizuje Ježiša Krista, a teda sa zapaľuje na Štedrý deň alebo na Božie narodenie (Prvý sviatok vianočný). „Pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty,“ doplnila Nádaská.

Okrem adventných vencov sú v mnohých rodinách považované za tradíciu aj adventné kalendáre, ktoré obľubujú najmä deti. Rozšírená je papierová verzia, v ktorej sa nachádza 24 políčok vyplnených malými sladkosťami, často čokoládou rôzneho tvaru.

„Adventný kalendár je moderný druh kalendára ukazujúci 24 dní spojených s kresťanskými Vianocami a obdobím adventu. Kalendár slúži na odpočítavanie dní adventu k Štedrému dňu. Tento kalendár bol vymyslený najmä pre malé deti, aby im rýchlejšie ubiehal čas do Vianoc a mohli si tak sami odpočítavať plynutie času do Štedrého dňa,“ dodala Nádaská.

Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. Do cirkevného roka ho zaviedol roku 600 pápež Gregor Veľký. Najskôr trvalo až osem týždňov, ale roku 922 sa záväzne ustálilo na štyri týždne so začiatkom v prvú decembrovú nedeľu.

V kresťanskom chápaní to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa, pravdaže, usilovali dať do poriadku aj svoje domácnosti, všetko vyčistiť, upratať, vyprať šatstvo, poumývať okná. Už niekoľko dní pred sviatkami gazdinky piekli koláče. V advente však malo ísť najmä o stránku. Bolo treba, okrem iného, pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry, nazbierané cez rok, a vzájomne si odpustili.

V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o „malom pôste“. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje. Po Slovensku sa žartovne hovorievalo, že v advente aj psy tichšie brešú...