Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Veľké PROBLÉMY pred otvorením škôl: Učitelia nespoznávajú svojich žiakov, TOTO ich trápi!

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Riaditeľka základnej školy: Dúfam, že všetko dobre dopadne a školu otvorime
    Zdroj: tasr
    Reklama

    Vo štvrtok 2. septembra sa po letných prázdninách a dlhých mesiacoch lockdownov konečne otvoria všetky školy. Viacerí učitelia však zrejme svojich žiakov ani nespoznajú. Mnohí vyrástli, no aj pribrali na váhe. Učitelia upozorňujú, že niektoré deti len sedeli za počítačom a zanedbali pohyb. Napríklad šiestaci sa budú len teraz učiť to, čo už mali dávno vedieť.

    Deti boli počas lockdownu zatvorené doma, minimálne sa hýbali a mnohé z nich zleniveli. Deti v predškolských zariadeniach a na prvom stupni škôl sú na tom ešte pomerne dobre, situácia je horšia u starších detí. „Deti sa počas pandémie takmer vôbec nehýbali, stratili záujem o pohyb. Väčšina z nich len sedela za počítačmi, a to nielen počas dištančnej výuky, ale aj vo svojom voľnom čase. Telesná cez počítač fungovala na princípe zadávania športových úkonov, no nik to neodkontroloval,“ povedala učiteľka telesnej výchovy Katarína (37), ktorá učí žiakov druhého stupňa na základnej škole v Trenčíne.

    Žiaci majú rezervy aj v iných predmetoch, no pri telesnej výchove je to asi najvypuklejšie. Niektoré body z učebných plánov sa posunuli do vyšších ročníkov. Aj preto sa napríklad až v šiestom ročníku budú deti učiť hádzať a chytať loptu, pričom podľa klasických plánov to mali vedieť už piataci. „Keď sme na konci minulého školského roka začali opäť chodiť do školy, niektorých žiakov v mojej triede som skoro nespoznala. Počas toho, ako sme boli doma, viacerí z nich vyrástli, no musím povedať, že niektorí aj pribrali na váhe. Väčšina z nich úplne stratila kondičku. Odbehli ako-tak jeden okruh a potom už len posedávali. Preto si teraz dávam za cieľ žiakov opäť rozhýbať a vzbudiť v nich záujem o pohyb a šport,“ prezradila učiteľka.

    Na problém upozornila aj hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová. Situácia sa podľa nej zhoršila najmä posledný rok až rok a pol. „Máme tu pandémiu, deti boli zatvorené a málo sa pohybovali,“ uviedla počas konferencie Pohyb detí a mládeže na školách po covide. Odborníci sa zhodli, že v školách by mali pribudnúť hodiny telesnej a športovej výchovy, popritom aj ohodnotenie učiteľov. V súčasnosti majú žiaci telesnú dvakrát do týždňa. Podľa odborníkov by to mala byť jedna vyučovacia hodina každý deň, prípadne kombinácia s tréningom v organizovanom klube, ako to funguje v Maďarsku. Pediatri tiež navrhli, aby sa deti delili na telesnej výchove do skupín na základe fyzickej zdatnosti, podobne ako sa delia na základe úrovne znalosti cudzieho jazyka. Prvé zmeny by mohli nastať už od ďalšieho školského roka.

    Anketa

    Ste za zvýšenie počtu hodín telesnej výchovy na školách?

    Ak sa dieťa nehýbe aspoň 45 minút denne, hrozia mu zdravotné problémy na celý život. „Najzávažnejším dlhodobým dôsledkom obezity v detstve je jej pretrvávanie do dospelosti. Odhaduje sa, že 50 až 80 percent obéznych mladých ľudí sa obezity nezbaví ani v dospelosti,“ uviedla vedúca Oddelenia hygieny detí a mládeže banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva MUDr. Katarína Slotová. Obezita významne zvyšuje riziko vzniku chronických ochorení. Ide o kardiovaskulárne a onkologické ochorenia, diabetes mellitus 2. typu, osteoporózu, ale aj zubný kaz. Napríklad zvýšenie hmotnosti o 10 kg súvisí približne s 15- až 20-percentným zvýšením rizika náhlej cievnej mozgovej príhody.

    Bude na školách viac hodín telesnej výchovy? Odpoveď ministerstva školstva čítajte na ďalšej strane »»»

    Nepriaznivý stav si uvedomuje aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Ak podchytíme správne pohybové návyky už v mladom veku, tak sa nám táto investícia vráti v podobe zdravších a odolnejších generácií. Kondícia a zdatnosť detí na Slovensku je jedna z najhorších v EÚ,“ uviedol na svojom profile na sociálnej sieti. Podotkol, že sa musí jednoznačne zvýšiť kvalita a kvantita telesnej výchovy vrátane navýšenia odborníkov a učiteľov už na prvom stupni základných škôl.

    To, na čom sa zhodnú učitelia, odborníci aj premiér, však zatiaľ stojí na ministerstve školstva. Rezort Branislava Gröhlinga (SaS) pridávať hodiny telocviku neplánuje. „Považujeme za dôležité viac sa zamerať na zvyšovanie kvality výučby ako na zvyšovanie počtu hodín telesnej výchovy,“ reagovali z tlačového odboru rezortu.

    Motivovať žiakov nielen k športovaniu na hodinách telesnej výchovy, ale i k celkovému pohybu dokáže podľa ministerstva kvalitne pripravený učiteľ telesnej výchovy, preto sa chce rezort zamerať hlavne na nich. „Jednou z hlavných kompetencií učiteľa je dokázať prispôsobovať úroveň cvičení, obsah hodiny, ako aj nastavovanie cieľov, ich hodnotenie a prezentáciu dosiahnutých výsledkov. Tu vidíme priestor na zvyšovanie kompetencií učiteľov, aby túto úlohu zvládali lepšie,“ dodalo ministerstvo.

    Jediný predmet, kde nemusia mať rúška

    Ministerstvo školstva odporúča v prípade priaznivých klimatických podmienok telesnú a športovú výchovu organizovať v exteriéri, či už ide o školský dvor, okolie školy alebo park, a to formou, ktorá nepredstavuje zvýšené epidemiologické riziko prenosu ochorenia COVID-19. Ak to počasie nedovolí, žiaci môžu cvičiť aj v telocvičniach. Odporúča sa tiež nepremiešavať žiakov jednotlivých tried. Telesná výchova je jediný predmet, na ktorej žiaci môžu cvičiť aj bez rúšok. Rúško je v škole povinné napríklad aj počas hudobnej výchovy.

    Prečítajte si tiež:

    Vyberáme pre vás niečo PLUS

    Autor článku

    Zaujíma ju aktuálne dianie, novinky, ale aj zlepšováky. Vyhľadáva témy z oblasti financií, školstva, zdravotníctva, gastra či cestovania.