DESIVÉ následky pandémie: Až 6 500 Slovákov nevie, že má RAKOVINU, ďalším hrozí infarkt!

Na pandémiu doplatili všetci pacienti, nielen tí, ktorí ochoreli na COVID-19. Mesiace sa odkladali plánované zákroky, ale aj rôzne vyšetrenia. Mnohí sa nevedeli dostať k lekárom, iní sa o to ani nepokúšali. To môže mať do budúcna dramatické následky. Tisíce ľudí teraz vôbec netušia, že majú smrteľné ochorenia.

Zdravotná poisťovňa Dôvera sa pozrela na dáta o pacientoch pred pandémiou a po pandémii. Kým za normálnych okolností lekári diagnostikovali rakovinu každý mesiac v priemere 858 poistencom tejto zdravotnej poisťovne, počas prvej vlny to bolo len 543 prípadov za mesiac. Priemerný počet nových pacientov s rakovinou v druhej vlne bol 700.

„Na základe týchto štatistík môžeme konštatovať, že v roku 2020 sa nepodarilo z rôznych dôvodov zachytiť asi 2 000 našich poistencov, u ktorých pandémia zmarila včasný záchyt onkologickej diagnózy,“ informoval Marián Faktor,  riaditeľ úseku vzťahov s poskytovateľmi a člen predstavenstva súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera.

V celoslovenskom meradle, keď zohľadníme aj ostatných pacientov zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a súkromnej poisťovne Union, môže ísť pravdepodobne až o 6 500 Slovákov. „Je potrebné, aby sme sa sústredili na prevenciu a pokúsili sa dobehnúť zameškané. Všetci vieme, že neskorý záchyt ochorenia znamená pre pacienta horšie vyhliadky na uzdravenie,“ doplnil Faktor.

Ešte horšie sú čísla pri najčastejšej príčine úmrtí na Slovensku – srdcovo-cievnych ochoreniach. Pre pandémiu sa nepodarilo vyšetreniami zistiť asi 33 000 chorých, ktorí majú problémy so srdcom, čo môže po čase vyústiť do infarktu či mŕtvice. Podľa odhadov poisťovne sa to môže na celom Slovensku týkať 100-tisíc nových pacientov, ktorí o chorobe zatiaľ vôbec netušia.

Nezistené nové ochorenia nie sú jediným problémom. Opatrenia počas pandémie spôsobili aj to, že v nemocniciach liečili len tých pacientov, u ktorých to bolo nevyhnutné. Kto mohol počkať, ten čakal. „Pacienti sa na nás obracali s tým, že dlhé mesiace čakajú v bolestiach na zákrok, ktorý podľa lekárov znesie odklad. Boli aj takí, ktorí sa, žiaľ, potrebnej zdravotnej starostlivosti už nedočkali,“ vysvetľuje Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

„Cieľom bolo vyhradiť kapacity pre ľudí, ktorí bojujú o život. Plánované zákroky, ktorých posunutie nemalo následok zhoršenia zdravotného stavu pacienta, sa presunuli na nový termín,” vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Podľa dát poisťovne Dôvera sa do nemocnice pre pandémiu nedostal každý štvrtý Slovák. Pri plánovaných operáciách si počkala viac ako polovica chorých – až 62 percent. Dokazujú to záznamy zo 65 nemocníc, na ktoré sa poisťovňa zamerala. Najviac ľudí potrebuje chirurgické, gynekologické, urologické, ORL a ortopedické zákroky. U týchto došlo k poklesu o 38 percent.

„Priemerná čakacia lehota na piatich oddeleniach, ktoré zvyčajne uskutočňujú najviac operácií, narástla v 43 zo 65 sledovaných nemocníc,“ povedal odborník Faktor.  Za posledné tri mesiace minulého roka, kedy sa epidemická situácia výrazne zhoršila, sa v slovenských nemocniciach urobilo o 43-tisíc operačných výkonov menej ako za rovnaké obdobie roku 2019. Vyplýva to z údajov prieskumu pre Asociáciu na ochranu práv pacientov (AOPP).

Odkladali sa nielen operácie, ale aj vyšetrenia ako kolonoskopia či mamografia. „Zanedbanie prevencie a včasného záchytu ochorení považujem za jeden z najzásadnejších problémov. Ukáže až čas, k akým ďalším a zbytočným pandémiám sme tým prispeli,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

Pandémia však mala aj svoje plusy. Poklesol počet ochorení chrípky a to o 100 000 poistencov. O 113 000 poistencov menej bolo s nádchou a o 200 000 bolo menej poistencov so zápalom mandlí. Do nemocníc počas prvej či druhej vlny pandémie smerovalo aj menej ľudí s úrazmi či po autonehode. Ľudia sa zodpovednejšie správali aj k riziku chrípky. Zaočkovať sa dalo o 52 percent ľudí viac, v Bratislave záujem o očkovanie proti chrípke narástol až o 100 percent!

Zákroky štandardnej medicíny sa už do nemocníc vracajú. „Máme informácie o tom, že sa v nemocniciach už znova začína operovať – operovať sa bude podľa kapacít a postupne sa bude nabiehať na štandardný režim. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prehodnocujú zdravotný stav čakajúcich pacientov a postupne ich pozývajú na zákroky,“ uviedla hovorkyňa poisťovne Union Beáta Ksenzighová Dupaľová.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský hovorí, že nemocnice už doháňajú zameškané výkony. „Komunikujeme s nimi pravidelne každý týždeň, biela medicína sa rozbieha čoraz viac,“ uviedol minister ešte začiatkom mesiaca. Aj zdravotnícky personál však bude cez leto riešiť čerpanie dovoleniek. „Musíme tých ľudí nechať trochu vydýchnuť,“ prízvukuje minister.

Opätovne apeloval na Slovákov, aby sa ešte pred začiatkom tretej vlny pandémie dali zaočkovať. Len tak dosiahneme kolektívnu imunitu a nemocnice už nebudú také preťažené ako v druhej vlne. Minister Lengvarský verí, že to tentoraz zvládneme oveľa lepšie. „Myslím si, že v tretej vlne nám už takýto scenár nehrozí,“ dodal.