Dátový analytik Ivan Bošňák o plošnom testovaní: Sú to vyhodené peniaze!

Malo plošné testovanie význam?

- V ohniskách, áno. Napríklad pri pilote sa išlo do postihnutých okresov, predpokladal sa silný výsledok, vyšlo 4 - 5 percent infikovaných, splnilo to svoj účel. Čo určite nemá zmysel opakovať, je ísť do okresov, kde momentálne nie je pandémia. To sú zbytočne vynaložené peniaze, ale pozor, keď ženiete ľudí do niektorých cvičení a oni nedávajú zmysel, tak ľudia tomu nerozumejú a môžu sa proti tomu začať stavať. Skúšať trpezlivosť ľudí a naťahovať gumu môžete, ale ak toho človeka poznáte a toto môže byť problém.

Kedy bolo treba vyhodnotiť dáta?

- Dáta dali na web v surovej forme dva týždne potom, keď sa to stalo. To je akoby som vám povedal, aké bolo počasie pred dvoma týždňami a vy sa podľa toho zajtra máte obliecť na prechádzku. Tí, ktorí boli infikovaní, už koronavírus nemajú, alebo sú v nemocnici, alebo s veľkou úctou pravdepodobne umrelo jedno percento.

Prečo sme krivke nezlomili krk?

- Dáta mali byť okamžite k dispozícii až na úroveň obce. Keby to mali k dispozícii Regionálne úrady verejného zdravotníctva, tak by hneď mohli konať. Keď sa niekde objavia osýpky, tak oni nemajú veľa času. Rádovo v hodinách musia izolovať ľudí, aby im neochoreli ďalší, prípadne, aby im vedeli dať starostlivosť. Čas beží, vírus nespí. On sa rád šíri a čaká na naše chyby.

Čo by mali urobiť prvé?

- Určite trasovať. V Českej republike majú stratégiu, aj dáta z trasovania. V správe uvedú: Na jedného infikovaného zo včera sme počas 24 hodín vedeli odtrasovať 94,5 percenta blízkych kontaktov a priemerne je to 4,5 človeka na jedného infikovaného. My ani nevieme, že takýto parameter existuje.

Kde sme teraz?

- Mám obavu. Mali sme kulmináciu krivky infikovaných 3. novembra. Odvtedy prešli dva týždne, nové prípady veľmi neklesajú. Matematik by povedal, že ak málo testujete, čo sa nám deje už dva týždne, tak čísla môžu byť nízke práve preto, že nehľadáme infikovaných. Teraz sa uvoľnili opatrenia, môže sa ísť do kostola, do kina, na plaváreň.

Ako sa bude krivka uberať?

- Z tých kriviek, ktoré sme si nakreslili, teraz vyzerá, že nám to môže pokračovať v páde alebo sa nám to môže zlomiť opačne. To by sme určite volali tretia vlna. Druhé a tretie vlny mali spojitý priebeh, nestalo sa to isté, čo pri prvej vlne. Vtedy bolo jasné, že sme sa dostali na nuly. Môže sa stať, že druhá vlna splynie do tretej. Stalo sa to napríklad v Amerike. Prvá vlna, čísla klesli, potom prišla druhá vlna, bola vyššia ako tá prvá, len mierne to kleslo a potom ešte skôr než prišla jeseň, tak to vyskočilo a dnes je to šialené.

Čo funguje v iných krajinách, kde majú pandémiu pod kontrolou?

- Pravidlá ITTI (identifikovať-trasovať-testovať-izolovať). Identifikovať nakazených, či už PCR alebo aj antigénovými testami. Okamžite ich treba trasovať, vyhľadať ľudí v jeho okolí. Tých otestovať, najmä ak ide o staršie rizikové osoby. A potom izolovať a to aj tých, ktorí nie sú pozitívni, lebo ak sú v jeho blízkom okolí, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa to pri nich môže prejaviť tak za 3 - 4 dni. Toto sa musí udiať za 48 hodín.

U nás sa namiesto posilnenia trasovania stále venujeme testovaniu...

- Mám stále pocit, že naša vláda, minister, premiér riadia to, čo sa už stalo, namiesto toho, aby manažovali to, čo sa môže stať. Križovatku nespustíte s tým, že semafory dorobíme potom, uvidíme ako tam budú chodiť autá. Budú tam štyri búračky, svetlá musíte osadiť dopredu.

Ľudia sú už zmätení z pravidiel, ktoré sa menia...

- V Dánsku sú napríklad kráľovná, premiérka a hlavná hygienička. Tri dámy, a už to vzbudzuje dôveru, že ženy manažujú pandémiu a nie nejaký alfasamec. Keď vystupujú, tak všetky tri dokopy 7 minút za týždeň, potom vydajú jednoduchú stránku a opatrenia s obrázkami.

Napríklad, čo robia inak?

- Opakujú, že deti musia chodiť do školy. Pani Merkel hovorí, že školy budeme mať otvorené tak dlho, ako sa len dá, lebo je to pre psychické zdravie a duševnú pohodu celej spoločnosti veľmi dôležité.

Vláda v lete pripravila semafory a už v októbri prestali platiť. Argumentom je, že máme jedno zdravotníctvo. Je to tak?

- My sme poplašení, myslíme si, že vírus sa dnes správa inak. Nie je to tak, semaforu treba veriť, niekto ho nastavil a poďme podľa neho. Nemci idú konzistentne podľa semaforu. Sem-tam niečo zatvoria. Napokon, aj my sme pre štyri okresy na Orave a v Bardejove zasvietili na červeno a tí ľudia tam mali prísnejšie pravidlá. Sú odtiaľ výsledky a sú lepšie ako z Kysúc. Malo to význam, zabralo to rýchlo, takže to potrebujeme zopakovať v tých oblastiach, kde to horí dnes.

Treba sa aj pri testovaní riadiť semaforom?

- Keď ľuďom spravíte cvičenie, plošne ich otestujete a poviete im, že vo vašom okrese sú 4 percentá nakazených, tak to je jeden z 25 a pravdepodobne niekoho poznajú. Pochopia, že je to problém a vláda alebo hlavný hygienik nariadili niečo, čo treba. Ale v okresoch, kde to nie je, v Senci či Šali, kde z 50-tisíc ľudí v desiatkach našli pár infikovaných, to môže byť problém.

Ako teda vytypovať červené okresy?

- Červené sú buď tým, že vírus je silný a veľa ľudí sa tam nakazilo. Alebo tým, že boli zelené, ale zrazu sú červené. Myjava alebo Vranov nad Topľou sú dobré príklady. Za dva týždne sa tam niečo stalo. Napríklad vo Vranove vybuchla DSS-ka. Napríklad Bytča sa nachádza pri Považskej Bystrici, kúsok od Ilavy a Žiliny, je pochopiteľné, že tam určite treba testovať, rovnako aj Trenčín. Dunajská Streda je na juhu veľkým prekvapením, ide o veľký okres a treba tam identifikovať a demaskovať toto ohnisko.

Ktoré okresy sú na tom najhoršie?

- Ohnisko je teraz napríklad Púchov, Považská Bystrica, Vranov nad Topľou, Detva, Čadca, Sabinov, Myjava, Ilava, Levoča, Kysucké Nové Mesto. Tam treba teraz spraviť testovanie a prijať prísnejšie opatrenia. Rovnako aj v okresoch, ktoré boli zelené a prešli do červených čísel.

Aké budú Vianoce?

- Situácia sa vyvíja. Aké budú Vianoce, si budeme vedieť povedať možno na Luciu. Za dva týždne sa vie situácia dramaticky zmeniť. Zažili sme to u Čechov. Na začiatku októbra vyšli z 2-tisíc prípadov denne na 10-tisíc, to je päťnásobok za 20 dní. My máme okolo 1 500, tak si predstavte, že by sme mali 7 500 denne.

Prečo by sa to mohlo zhoršiť?

- Prichádzajú podmienky, ktoré nahrávajú vírusu. Ľudia budú chodiť viac do obchodov, príde chlad, ľudia sa budú viac zdržiavať vnútri, v suchu, kde sa vírus viac šíri. Budeme mať viac hospitalizovaných aj mŕtvych a ešte aj na pohreboch sa budú stretávať.

Je to riziko aj pri celoplošnom testovaní?

- Dávať dokopy dnes veľa ľudí v krátkom čase pravdepodobne do interiérov, kde môže byť veľa nakazených, nie je dobré. Neviem prečo to musíme organizovať cez víkend. Tak zatvoríme miestnu matriku, úrad a urobíme to počas celého týždňa, postupne, aby sa tí ľudia nepomiešali. V malej obci to stihnete možno za dva dni, vo väčšom meste za týždeň.

Kedy bude teda pokoj?

- Každá vlna má niekde hrebeň a potom to klesá. My sme od septembra dva mesiace stúpali až na medián 2 500 na začiatku novembra. Trvalo to deväť týždňov, tak sa dá predpokladať, že deväť týždňov bude aj klesať, teda do Troch kráľov. Aj keď medzitým sa trochu krivka zazubí.

Čo nám hovoria výsledky antigénových testov, ktoré začali zverejňovať?

- Záleží od toho, kde boli. Pokiaľ je to len priemer za celé Slovensko, z tých dát nič nevieme. To je akoby ste zmerali teplotu všetkým žiakom v 3.B, je ich 30 a povedali 37,2. To všetci mali 37,2? Nie, zistí sa, že 28 je zdravých a dvaja majú horúčku. Tak vezmeme tých dvoch a dáme im starostlivosť.

Príde nevyhnutne aj tretia vlna?

- V niektorých krajinách sa jej nevyhli. Napríklad Nový Zéland mal prvú vlnu a nemal už ani druhú, ale to je izolovaný ostrov. V Amerike majú tretiu vlnu už od septembra, naberá na sile a je silnejšia ako druhá vlna a päťkrát horšia ako prvá. V Európe sme boli špurtérmi druhej vlny my s Čechmi, nasledoval Benelux, kde ju už porazili. Verme, že kým príde, bude vakcína.