Odborník varuje: Kým Západ špekuluje, ako vypne ruský plyn, Putin môže urobiť TOTO!
17. 3. 2022, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 7:05)
Ani štvrtý balík sankcií Západu nezastavil Putina pred ďalšími útokmi na Ukrajine. Čoraz častejšie sa preto skloňuje najtvrdšie opatrenie - bojkot ruskej ropy a predovšetkým plynu, čo by Moskvu pripravilo o peniaze, ktorými financuje vojnu. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) ale upozorňuje, že by nás to bolelo viac ako Putina. V hre je tiež scenár, že kohútiky vypne samotné Rusko v reakcii na západné sankcie. Pozrite sa, čo by to znamenalo pre slovenské domácnosti a firmy.
Zdroj: Jaroslav Novák
Zdroj: TASR
Zdroj: VLADO BENKO JR.
Galéria k článku
Kým Európa je za postupné „odstrihnutie sa“ od ruských energií, postoj Slovenska je v tejto otázke podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) rázny: Vieme si predstaviť jednoznačné odstavenie kohútikov s cieľom dosiahnuť energetickú nezávislosť Európy od Ruska. Problémom je, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré sú najviac závislé od ruských energetických zdrojov. V súčasnosti spracúvame výlučne ruskú ropu, čiže sme závislí na 100 %, plyn na 85 % pochádza z Ruska.
Minister hospodárstva Richard Sulík aj ďalší odborníci preto upozornili, že okamžité odstrihnutie od ruskej ropy a plynu by malo na slovenskú ekonomiku katastrofálne následky. „Hľadajme záložné zdroje, ale postupujme s rozvahou. Môžeme si postaviť plán, ako do niekoľkých rokov nebudeme na ruskom plyne závislí, ale robiť nejaké zbrklé pohyby, nepovažujem za správne,“ zdôraznil Sulík.
Najtvrdšie by to pocítili firmy a ich zamestnanci. „Na Slovensku žije 5,5 milióna občanov, ktorí potrebujú živobytie. Len v priemysle je zamestnaných 600-tisíc ľudí, ktorí musia dostávať výplatu. Po okamžitom odstavení ruskej ropy a plynu by došlo k reťazovej reakcii a odstavovaniu jednej fabriky za druhou," upozornil predseda Klubu 500 a generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták.
Viaceré veľké fabriky by po okamžitom odstavení ruského plynu a jeho výpadku museli odstaviť výrobu a prišlo by u nich k nezvratnému poškodeniu technológií. Otázne je, či by sa im po takomto výpadku podarilo opätovné spustenie výroby. Plyn pritom neslúži len na vykurovanie, ale aj ako surovina. Chemické továrne na Slovensku a v Európe by nemali z čoho vyrábať hnojivá, ktoré potrebujú poľnohospodári, hrozil by opäť výpadok AdBlue potrebný do sanitiek, do policajných, vojenských či nákladných áut.
Plynové zásobníky, ktoré sú po zime poloprázdne, sa budú plniť v lete. Sulík včera oznámil, že už prišla aj prvá loď so skvapalneným plynom, ktorý je alternatívou ruského plynu.
Odborník na energetiku odhaduje, že po zatvorení kohútikov z Ruska, by sme aj vďaka týmto zásobám pár mesiacov vydržali. Kritická situácia by nastala počas ďalšej zimy. Potom by už dôsledky pocítili aj domácnosti - studené radiátory podľa neho nehrozia, no v panelákoch by napríklad namiesto horúcej tiekla len vlažná voda. „Určité obmedzenia by boli nevyhnutné. Prevádzkovatelia teplární a kotolní, ktoré spaľujú zemný plyn, by boli napríklad povinní znížiť teplotu teplej vody a teplej úžitkovej vody, alebo pary a tak obmedziť spotrebu plynu. Nechcem hádať o koľko stupňov Celzia, ale myslím si, že by to bolo zvládnuteľné,“ priblížil energetický analytik Ján Pišta.
Slováci sa tiež boja, či budú mať na čom variť, keďže aj horáky na sporákoch sú nastavené na ruský plyn. Odborník však vysvetľuje, že to by nemal byť až taký problém. „Plynárenské sústavy sú prepojené v celej Európe. Zloženie zemného plynu preto musí byť normované a každý producent alebo dodávateľ LNG je povinný tieto normy dodržiavať. V podstate je jedno, či k nám tečie ruský, alebo holandský, alebo nórsky plyn. Drobné rozdiely môžu byť len vo výhrevnosti, ale ani tie by nikto pri varení nespozoroval. Takže žiadne prerábky spotrebičov by neboli potrebné,“ vysvetlil Pišta.
Anketa
Mali by sme zatvoriť kohútiky z Ruska?
Čítajte na ďalšej strane: Bude benzín na prídel? >>
Veľkým problémom v prípade odstavenia ruskej ropy je, že naša najväčšia rafinéria Slovnaft má technológie len na spracovanie ťažkej ruskej ropy. Ľahkú arabskú ropu spracovať nedokáže. Istý čas by Slovnaft mohol predĺžiť svoju produkciu zmiešavaním oboch typov ropy, ale po niekoľkých mesiacoch by bol nútený odstaviť linky.
Nie je to pritom tak dávno, čo pre ropnú krízu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia fungoval v USA systém prídelov paliva. Autá tankovali podľa evidenčných čísiel buď v párne alebo nepárne dni a na jeden nákup sa dalo kúpiť len obmedzené množstvo litrov. Hrozil by prídelový systém aj u nás? „Fakt je, že benzín aj nafta by bola oveľa drahšia. Je možné, že niektorým pumpám by došli zásoby, no nemyslím si, že by bolo potrebné zaviesť celoštátny prídelový systém,“ hovorí analytik Pišta.
Ďalší expert na energie Karel Hirman pripomína, že v okolí Slovenska je viacero rafinérií, a trh je poprepájaný, takže naše čerpacie stanice by nemali mať problém so zásobovaním ani v prípade výpadku Slovnaftu. „Ak by EÚ bola zásobovaná ropou z iných zdrojov plynulo, nemuselo by to znamenať nielen obmedzenie na slovenských pumpách, ale ani nejaký cenový šok,“ vyjadril sa Hirman.
Ministerstvo hospodárstva včera prišlo s odhadom, že bezbolestné energetické odstrihnutie sa od Ruska vieme zrealizovať najskôr o 5 rokov. „Prvé prepočty hovoria o tom, že ak by sme chceli sa úplne odstrihnúť od ruského plynu a nahradiť tie dodávky spôsobom, že to nikoho nezabolí a že to bude komfortné pre naše hospodárstvo, tak to vieme urobiť v roku 2027 najskôr,“ informoval štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. Zároveň ubezpečil, že jadrové palivo, na ktorého dovoze z Ruska sme tiež závislí, máme minimálne do konca roka plus pár mesiacov navyše.
Zastaviť plyn či ropu do Európy môže aj samotný Putin, upozorňuje analytik Hirman. „Že to nie je nereálny scenár svedčí výrazné zníženie dodávok plynu od leta minulého roka, vrátane úplného zastavenia dodávok od Vianoc cez kľúčový a dlhodobo stabilne fungujúci tranzitný plynovod Jamal-Európa a aj citeľné obmedzenie dodávok na začiatku tohto roka cez ukrajinsko-slovenský tranzitný plynovod. Za prvé dva mesiace tohto roka boli dodávky plynu z Ruska do EÚ oproti rovnakému obdobiu minulého roka nižšie o takmer 40 %. Rovnako sme zaznamenali výrazný pokles aj za celý minulý rok,“ zdôrazňuje Hirman.