Čo čaká Slovákov najbližšie dva roky? Desaťtisíce domácností prídu o 600 EUR! Dôvod vás dostane
30. 11. 2022, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 14:43)
Dva a pol milióna Slovákov má mesačný príjem pod 700 eur a najbližšie dva roky to zrejme nebude o nič lepšie. Po pandémii koronavírusu, ktorú vystriedala vojna na Ukrajine a nastúpili vysoké ceny za energie, rastúce úrokové sadzby a ekonomická kríza, Národná banka Slovenska prepočítala, aký vplyv bude mať inflácia na domácnosti. Podľa najnovšej finančnej správy si v rokoch 2022 až 2024 pohorší až 61 percent Slovákov.
Zdroj: Shutterstock
Zdroj: Shutterstock
Zdroj: Shutterstock
Galéria k článku
Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív pripravil na základe údajov Štatistického úradu analýzu príjmovej chudoby slovenských domácností, takzvaný semafor. Údaje sú už aj pre tento rok podľa Martina Halása z inštitútu viac ako alarmujúce. Z celkového počtu 1 852 062 slovenských domácností má viac ako 21 percent príjem do 500 eur mesačne a polovica do 700 eur mesačne. Skoro 85 percent slovenských domácností má príjem do 1 000 eur mesačne.
Horšie je to z pohľadu počtu všetkých približne 5,3 milióna ľudí žijúcich na Slovensku. Až 2,6 milióna má mesačný príjem do 700 eur a 4,5 milióna príjem do 1000 eur mesačne. „Najväčším problémom chudoby je, že keď do nej rodina spadne, nevie sa z tejto pasce dostať a zotrvá v nej. Polovica Slovákov pritom žije v domácnostiach s príjmom do 700 eur mesačne. Takáto domácnosť má výdaje na bývanie, energie, vodu v súčasnosti podľa spotrebného koša Štatistického úradu 188 eur mesačne,“ vysvetlil Martin Halás. Ako doplnil, na potraviny je to 144 eur mesačne, čiže 4,81 eura na deň. „V rámci výdajov na zdravotníctvo vrátane liekov si takáto domácnosť môže dovoliť vynaložiť mesačne 19,65 eura," povedal.
Martin Halás poznamenal, že ak tento, ale aj budúci rok bude pokračovať zdražovanie takýmto tempom, bude mať polovica Slovákov obrovský problém. „Už tento rok žije v chudobe 1 120 447 Slovákov v 393 023 domácnostiach s príjmom do 500 eur mesačne. Títo Slováci môžu mesačne minúť v rámci nákladov na bývanie, energie a vodu iba 134,06 eura a na potraviny iba 3,44 eura denne," poznamenal. Zdražovanie sa však tak skoro neskončí.
Zdraželi potraviny, energie aj pohonné hmoty. Čo nás čaká v novom roku? >>>
Inflácia za október stúpla na 14,9 percenta, čím sa dostala na najvyššiu úroveň za posledných 20 rokov. Spotrebiteľské ceny navyše rastú oveľa rýchlejšie ako počas letných mesiacov. Infláciu ťahali v októbri nahor hlavne ceny potravín a energií, ktorých rast sa ešte zrýchlil. Práve toto sú položky, na ktoré míňame až zhruba polovicu našich celkových výdavkov. Najviac si priplácame za potraviny, ktoré zdraželi o 26 percent. Najviac zdraželi pečivo a oleje. Druhý najvyšší nárast dosiahli ceny za bývanie a energie.
Podľa analytičky 365. bank Jany Glasovej nebude situácia so zdražovaním v budúcom roku o nič lepšia. „Ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie budeme čeliť od začiatku roka 2023, keď sa do inflácie premietne zvýšenie regulovaných cien energií. Úroveň budúcoročnej inflácie bude závisieť hlavne od opatrení, ktoré sa prijmú na európskej aj našej národnej úrovni s cieľom zmierniť dosahy drahých energií na domácnosti aj firmy. V prípade, že prijaté opatrenia zamedzia extrémnemu nárastu regulovaných cien, priemerná inflácia by sa v roku 2023 mohla pohybovať na úrovniach okolo 16 percent. Pri výraznejšom náraste regulovaných cien energií by inflácia mohla prekročiť až hranicu 20 percent,“ uviedla Glasová.
Do konca roka 2024 bude mať podľa Národnej banky Slovenska celkovo 60 percent domácností dieru v rozpočte. Ich výdavky totiž môžu prevyšovať príjmy. Najväčšiu skupinu budú tvoriť ľudia, ktorým sa finančná situácia zhorší prinajhoršom o dvesto eur mesačne. „Apelujeme na ľudí, aby si strážili rozpočty, najmä ak splácajú úvery,“ povedal člen Bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček. Medzi najzávažnejšie oblasti, ktoré ovplyvňujú finančnú stabilitu na Slovensku, patria zhoršenie finančnej situácie časti podnikov a domácností, zastavenie trendu nadmerného rastu úverov na bývanie a zadlžovania domácností, ale aj otázka likvidity bánk a ceny financovania bánk.
Článok pokračuje na druhej strane >>>
Vladimír Dvořáček priblížil, že zhoršenie finančnej situácie časti podnikov a domácností bude viesť k zhoršeniu splácania úverov v bankách. Mladí ľudia chcú bývať, a aj keď ceny nehnuteľností začali klesať, úrokové sadby v bankách stúpajú obrovským tempom. Banky sa preto musia pripraviť na väčšiu porciu nesplácaných úverov. V dôsledku očakávaného vývoja inflácie, nezamestnanosti a úrokových sadzieb by sa mohlo podľa NBS do rizika dostať 3,8 percenta úverov na bývanie a 5,7 percenta spotrebiteľských úverov.
„Hlavným zmierňujúcim faktorom je najmä pomerne stabilný vývoj na trhu práce, na ktorom sa v základnom scenári neočakáva výraznejší nárast nezamestnanosti a len mierny pokles reálnych miezd,“ konštatovala NBS.
Stúpajú aj mzdy. Na konci druhého štvrťroka vzrástli medziročne o 7,4 percenta. V sektore služby a obchodu dokonca o dvojciferné číslo. Napriek stúpajúcim platom však v dôsledku vysokej inflácie reálne medziročné mzdy poklesli v prieme o 4,6 percenta. „Zvyklo sa hovoriť, že za všetkým hľadaj ženu, dnes za všetkým hľadáme infláciu,“ povedal šéf odboru finančnej stability Národnej banky Slovenska Marek Ličák.
Prečítajte si tiež: