Reklama

PREMIÉR FICO chystá veľké prepúšťanie. O prácu by mohlo prísť 130-tisíc ľudí. Koho sa dotkne?

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Vláda ide konsolidovať financie, čo pripravuje a kedy začnú zmeny platiť?
    Zdroj: ministerstvo financií
    Reklama

    Vláda musí šetriť a konsolidovať verejné financie. Premiér Robert Fico (Smer) a minister financií Ladislav Kamenický (Smer) po spoločnom stretnutí oznámili, že od januára budú viac zdanené tabakové výrobky a sladené nápoje. Premiér ale avizoval aj veľké prepúšťanie v štátnej správe.

    Podľa jeho slov nie je možné zdražovať ani zvyšovať daň z pridanej hodnoty, ani škrtať sociálne výdavky. Okrem zvyšovania daní v spomenutých oblastiach vidí priestor na úsporu v rámci vysokej zamestnanosti na úradoch štátnej správy. „Tridsaťpercentný rez by nebol viditeľný,“ myslí si Fico. O tejto téme však musí ešte hovoriť s koaličnými partnermi. „Som za výrazné škrty v rámci úradov štátnej správy,“ skonštatoval pemiér.


    Pre štát totiž pracovalo v roku 2015 približne 404-tisíc ľudí, avšak ich počet sa postupne zvýšil až na súčasných viac ako 440-tisíc „Zamestnávatelia, združení v Republikovej únii zamestnávateľov dlhodobo upozorňujú, že príjmy verejnej správy na Slovensku rastú ako jedny z najrýchlejších v rámci krajín Európskej únie. Značne sa zvyšujú aj jej výdavky, čo sa prejavuje v raste priemernej mzdy zamestnancov vo verejnom sektore,“ uviedla hovorkyňa únie Petra Podhorcová. „Počet zamestnancov štátu neustále rastie, a to i napriek miliardám investovaným do elektronizácie verejnej správy. Mzdy a daňové zaťaženie firiem je pritom naďalej najvyššie spomedzi krajín strednej a východnej Európy,“ vraví Podhorcová. Ako ďalej uviedla, od roku 2008 do roku 2021 vzrástli príjmy verejnej správy na Slovensku o 73,4 %, priemerný nárast v rámci únie pritom predstavoval 36,9 %.

    Aj generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták si myslí, že ide o správne rozhodnutie premiéra. „Doterajšie konsolidačné opatrenia sa vždy týkali zvyšovania daní a odvodov. Dlhodobo tvrdíme, že treba hľadať rezervy aj na strane výdavkov, čiže jednou z tých rezerv je z nášho pohľadu aj prezamestnanosť vo verejnej správe,“ vraví Hošták.

    V prípade, že by vláda pristúpila k prepúšťaniu podľa predstáv predsedu vlády, tak zníženie počtu zamestnancov o 30 percent by znamenalo, že výpoveď by dostalo viac ako 130 tisíc ľudí, v štátnej správe by tak zostalo pracovať ešte stále viac ako 300-tisíc zamestnancov. Nenarobil by tento počet problém na trhu práce? Martin Hošták je presvedčený, že v žiadnom prípade. „Slovenský trh práce a zamestnávatelia na to už dlhodobo upozorňujú má problémy. Dlhodobo nám chýba viac ako 80 tisíc ľudí. Som presvedčený, že slovenský pracovný trh bude schopný prijať podstatnú časť kvalifikovaných pracovníkov zo štátnej správy,“ dodal Hošták.

    Na slová premiéra reagoval aj portál Dáta bez pátosu. “Prepúšťať v štátnej či verejnej správe? To je hlavne Bratislava a Košice. A tam sú vysoké platy a veľa nevyčerpanej dovolenky. Odstupné a odchodné spolu, to by bolo viac ako 30 miliónov eur pre tisíc zamestnancov, ktorí by potom pol roka mohli dostávať podporu v nezamestnanosti aj viac ako tisíc eur mesačne. Na to v štátnom rozpočte nie sú zdroje,“ napísali Dáta bez pátosu na sociálnej sieti.

    Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu na to, aby bolo možné prepustiť veľa zamestnancov, by sa museli meniť zákony a audity v každom štátnom úrade. „Tieto audity musia identifikovať zbytočné činnosti, škodlivé činnosti z pohľadu ekonomického rastu, a potenciál zníženia počtu verejných zamestnancov. Reforma by tiež mohla zaviesť "švédske" pravidlo, podľa ktorého sa implicitne počíta s rastom produktivity o 2 % každý rok a znižovaním počtu zamestnancov. Len audity určia najväčší priestor na škrtanie,“ uviedol analytik. „Zamestnanci štátu nás stoja 14 mld. eur. Ušetrenie jednej desatiny by splnilo konsolidačný cieľ. Ale to by sa muselo šetriť aj v nemocniciach, územnej samospráve, či školách. To znamená ďaleko za dosahom štátneho rozpočtu. Ale šetrenie v tejto oblasti je potrebné, vhodne rozložené by určite mohlo priniesť do štátnej kasy 700 mil. eur,“ dodal Radovan Ďurana.

    Prečítajte si tiež: