Bolí vás hlava či žalúdok. Máte kŕče v bruchu? Často za to môže stres! Toto môže pomôcť...
7. 10. 2024, 11:40

Stres má významný negatívny vplyv na fyzické aj psychické zdravie a môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Signály, ktoré vysiela naše telo si často nevšímame a dlhodobo ich ignorujeme. Dlhodobý stres ale môže viesť k zdravotným problémom ako sú bolesti hlavy, bolesti chrbta, tráviace ťažkosti, problémy so spánkom, vysoký krvný tlak, časté infekcie, oslabená imunita, ale aj závažnejšie diagnózy ako sú kardiovaskulárne či onkologické ochorenia.
Zdroj: Focus
Zdroj: Focus
Zdroj: Focus
Galéria k článku
Štvrtina Slovákov zažíva chronický stres denne, či niekoľkokrát za týždeň. Medzi najčastejšie spúšťače stresu patria pracovné povinnosti (33 %), zdravotné problémy (28 %) a vzťahy v rodine alebo s partnerom (25 %). „Vysokú mieru stresu zažívajú najmä ľudia vo veku nad 25 rokov, duševne pracujúci, vysokoškolsky vzdelaní a tí, ktorí žijú v Bratislavskom kraji,“ priblížil výsledky reprezentatívneho prieskumu sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.
Pokiaľ ide o reakcie na stres, najčastejším spôsobom, ako s ním ľudia bojujú, je pohyb (29 %). Avšak časť opýtaných uviedla, že ako typickú reakciu na stres jedenie alebo pitie. Konkrétne jedenie sladkostí resp. viac jedenia ako obvykle, ako aj pitie kávy, čaju či nealko nápojov. So stresom sa snažíme vysporiadať aj pitím alkoholu (8 %) či fajčením (8 %).
Až 79 % ľudí si uvedomuje vysoký negatívny vplyv stresu na zdravie, avšak dve tretiny (67 %) s tým nič nerobia.
Čo vlastne stres je? Podľa všeobecnej lekárky klinky Medante Zuzany Pitoňákovej je stres prirodzená reakcia organizmu na jeho nadmerné zaťaženie. „Táto reakcia nám pomáha reagovať na situácie, ktoré vnímame ako nebezpečné alebo záťažové. Stres však môže mať rôzne podoby. Ten akútny je krátkodobý a môže byť dokonca prospešný, pretože mobilizuje organizmus na rýchle riešenie situácie. Na druhej strane, chronický stres, ktorý je dlhodobý, spôsobuje neustále vyplavovanie hormónu kortizolu, čo zvyšuje riziko vážnych ochorení,“ vysvetľuje lekárka.
Práve chronický stres, ktorý podľa prieskumov postihuje viac ako štvrtinu (27 %) populácie, je významným rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne a onkologické ochorenia, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku.

Doktorka Pitoňáková upozorňuje, že chronický stres sa prejavuje širokou škálou príznakov, ako sú podráždenosť, nadmerná únava, poruchy koncentrácie, tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, problémy so spánkom či nadmerná konzumácia alkoholu a fajčenie. „Ak si človek tieto signály nevšíma a dlhodobo ich ignoruje, môžu viesť k bolestiam hlavy, chrbta, tráviacim ťažkostiam, problémom so spánkom, vysokému krvnému tlaku, ale aj k častým infekciám, oslabenej imunite, ale aj k závažnejším diagnózam ako sú depresie, kardiovaskulárne či onkologické ochorenia,“ vymenúva Zuzana Pitoňáková.
Problémom podľa jej slov je však fakt, že dve tretiny Slovákov nepracujú na podpore svojej psychickej a fyzickej odolnosti voči stresu. „Zvládanie stresu si vyžaduje systematický prístup. Dostatok spánku, vyvážená strava, pravidelný pohyb, ale aj schopnosť relaxovať a vedome pracovať so svojimi emóciami sú kľúčové pre prevenciu stresu,“ vraví všeobecná lekárka.
Medzi najčastejšie odporúčané techniky na zvládanie stresu patrí vedomá relaxácia, ktorá zahŕňa dýchacie cvičenia, meditácie či pozitívny prístup k životu. Lekári zároveň zdôrazňujú význam komplexného, celostného prístupu k liečeniu. „Neliečime len dôsledky chorôb, ale zameriavame sa aj na príčiny ich vzniku, medzi ktoré stres jednoznačne patrí,“ dodala doktorka Pitoňáková, pričom zdôrazňuje, že dôležité je stresu a zdravotným problémom predchádzať.
