Chlieb, mlieko a syr máme najdrahšie v Únii. Pomôže smršť zákonov, ktoré chystá vláda?

Potraviny, najmä ich ceny, boli často skloňované aj v predvolebných sľuboch politických strán. Na bilboardoch na ne stavila strana Hlas, o lacnejších potravinách hovoril aj Smer. A svoje sľuby vraj dodržia. Novú legislatívu na zníženie cien potravín chce minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) predstaviť spolu s premiérom Robertom Ficom už v januári. „Smršť alebo lavína! Môžeme to definovať, ako chceme,“ povedal minister v relácii Nora Dolinského Karty na stôl. „Máme viacero možností. Máme zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, kde pripravujeme jeho novelizáciu. Do úvahy prichádzajú aj ďalšie možnosti, zdanenia alebo odvody obchodných reťazcov. Chcem však ubezpečiť, že všetko pôjde v súlade s európskou a národnou legislatívou,“ priblížil Takáč.

Podľa medzinárodného porovnania cien máme u nás nezvyčajne vysokú cenu masla, vajec a syru eidam. Tvrdí to rezort financií, ktorý analýzu cenového vývoja pripravil. „Vzhľadom na tieto zistenia odporúčame cenové kontroly u predávajúcich a výrobcov vybraných druhov potravín,“ uvádza sa v materiáli, v ktorom sa ďalej píše, že základným nástrojom zákona o cenách, ktorý umožňuje predchádzať špekulatívnemu konaniu a zneužívaniu mimozákonných postupov, je kontrola.

Ako riešenie navrhuje rezort financií viacero opatrení. Jedným z nich je už spomínaná kontrola v maloobchode, ktorú má do konca budúceho roka robiť Slovenská obchodná inšpekcia. Ministerstvo pôdohospodárstva si zas má do konca budúceho roka pravidelne vyžadovať cenové informácie výkazu ziskov a strát, ako aj informácie o cenách vybraných druhov potravín, aby ich mohlo preskúmať. Ďalším opatrením má byť webová stránka, vďaka ktorej si ľudia budú môcť urobiť prehľad, kde nakúpia potraviny lacnejšie. „Webová stránka by mala obsahovať ceny potravín, porovnávať ich a graficky zaznamenávať ich vývoj u jednotlivých obchodníkov. Ľudia si tak budú môcť nájsť najlacnejšie produkty a vytvoriť si nákupný zoznam s najlacnejšími potravinami a podobne,“ uviedlo ministerstvo financií.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) však nevylúčil, že jedným z riešení môže byť aj zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny o 5 percent. „Robíme najrýchlejšie, ako môžeme. V hre sú aj obmedzenie obchodných marží obchodných reťazcov alebo zníženie DPH na základné ceny potravín, vieme si predstaviť jej pokles z 10 na 5 percent,“ priblížil Tomáš.

Tému potravín u nás a v zahraničí „rozpitval“ aj analytik INESS Martin Vlachynský. A výsledok? Zistil, že potraviny v Rakúsku sú drahšie ako u nás. Ušetriť však môžeme v Maďarsku, kde sú potraviny lacnejšie o 10 percent, a aj v Poľsku, kde na rovnakom nákupe ušetríme až 28 percent. Za potraviny, ak sme ich kupovali v Rakúsku a Nemecku, sme vlani zaplatili viac o 7 percent ako na Slovensku. „Ak priemerný Európan za košík potravín zaplatí 100 eur, tak Slovák za ten istý košík zaplatí 100 eur a 60 centov. Rakúšania však za tie isté potraviny zaplatia 105 eur, Nemci až 107 eur,“ spresnil.

Pečivo je podľa neho v Nemecku drahšie o šesť percent, v Rakúsku dokonca o 12 percent. „Mäso je u nás lacnejšie, ako je priemer Únie, v Nemecku aj Rakúsku je oproti nám drahšie až o 40 percent. No Slováci si priplatili za mliečne výrobky a vajcia, kde ceny boli 9 percent nad európskym priemerom a vyššie ako v Nemecku aj v Rakúsku. Ovocie a zelenina boli mierne drahšie na Slovensku ako v Rakúsku, ale v Nemecku boli výrazne drahšie,“ priblížil.

Podľa jeho slov poradím o rok určite zamieša potravinová inflácia z roku 2023. Za skokana tipuje najmä Maďarsko takmer s 50-percentným medziročným rastom cien potravín. „Ceny potravín však rástli o viac ako 15 percent aj v Rakúsku, takže poradie sa až tak dramaticky nezmení,“ avizoval.

Pokiaľ ide o infláciu u nás, tá v posledných mesiacoch neustále klesá a v novembri dosiahla 6,2 percenta. A aj keď rast cien sa spomaľoval, priamo sa netýkal potravín. Práve naopak. U šiestich z deviatich sledovaných stúpli. Na domácnosti mal najvyšší dosah rast cien chleba a obilnín o 1,3 percenta, mlieka, syrov a vajec o 0,3 percenta a zeleniny o 7 percent. V porovnaní s októbrom zlacnelo mäso o 0,8 percenta a ovocie o pol percenta. „Na rast cien vplývali ešte stále relatívne drahé potraviny, ktoré na celkovej medziročnej miere inflácie mali podiel 1,86 percenta a medziročne rástli o 7,8 percenta. Vidíme však očakávaný pokles dynamiky rastu cien potravín, keď ešte na prelome rokov rástli bezmála takmer o 30 percent medziročne,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Spomalenie inflácie potvrdzuje aj analytička WOOD & Company Eva Sadovská. No ako uviedla, zákazníci platili aj naďalej viac ako pred rokom takmer za všetky potraviny. „Za sladké potraviny sme si priplácali 16,2 percenta, za zeleninu 12,4 percenta a za chlieb a obilniny 11,4 percenta. Ryby a morské plody nás vyšli drahšie ako pred rokom takmer o osem percent. Za mäsové výrobky aj za ovocie sme si priplácali zhodne o 6,6 percenta viac. Mlieko, syry a vajcia zdraželi o rovné štyri percentá. Iba oleje a tuky boli lacnejšie skoro o osem percent. Nealkoholické nápoje zdraželi o 9,7 percenta. Zjednodušene povedané, kým v novembri 2022 sme nakúpili potraviny napríklad za 100 eur, tak v novembri tohto roka nás ten istý nákup vyšiel takmer na 108 eur,“ uviedla.

Ako dodala, v decembri by sme mali byť svedkami buď stagnácie, alebo ďalšieho, no miernejšieho spomaľovania tempa zdražovania. „Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme na úrovni 10,7 %. V budúcom roku 2024 by už priemerná inflácia mala byť na podstatne nižších úrovniach. Ak by sme vychádzali z aktuálnych informácií, napríklad aj o avizovanom vývoji cien energií pre domácnosti, tak odhad budúcoročného rastu cien tovarov a služieb by mohol byť okolo troch percent,“ odhaduje analytička Sadovská.