V rozhovore s Máriou Omastovou sa dočítate:

- koľko a aký druh plastu je v Dunaji

- či sa mikroplasty môžu dostať do nášho tela

- prečo je v ázijských obchodoch podivný pach

- ako koronakríza ovplyvnila množstvo plastového odpadu

- prečo je recyklácia komplikovaný problém

- koľko rokov sa rozpadá plast v prírode

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Zaoberáte sa problémom plastového odpadu v a pozdĺž Dunaja. Čo ním chcete dosiahnuť?

- Jedna z úloh v projekte PlasticFreeDanube je identifikovať plasty a zdroje znečistenia Dunaja. Potom samozrejme vypracovať metodológiu na zber a triedenie odpadu. Dôležité je tiež šíriť povedomie, že je tu plastový odpad a mali by sme sa starať o životné prostredie tým, že budeme odpad triediť. Myslím si, že veľa ľudí to naozaj aj robí. Mnohí ale ešte nevedia, čo do odpadu môžu a nemôžu hádzať. Keď do kontajnera hodíte jednu fľašu z oleja, ktorá nie je umytá, tak defacto zničíte celý kontajner.

Čo je vašou úlohou?

- Je to projekt, ktorý koordinuje Univerzita BOKU vo Viedni. Nás tam prizvali kvôli tomu, že sme odborníci aj na identifikáciu plastov. Zber sa uskutočňuje v blízkosti rieky na jej brehoch. Najlepšie je, keď opadne veľká voda na jar po topení snehu a ľadu. Na brehu vtedy ostane to, čo rieka vyplavuje. Každý vie rozoznať PET fľaše, potom sú tam obaly, je tam veľa penových plastov (polyuretány, polystyrén a ďalšie) zo stavebného priemyslu. Našli sme aj veľké kusy plastových kompozitov pochádzajúcich z automobilov.

Odkiaľ odpad pochádza?

- Jednorazové plasty pochádzajú z piknikových zón, ktoré sú v blízkosti brehov, prípadne z čiernych skládok. Samozrejme, aj z lodí sa môžu vysypávať plasty. Penové sú odviate vetrom zo stavieb. Stavbári nie sú v tomto smere veľmi poriadkumilovní. Našli sme aj veľa vecí z domácností, kvetináče, zo športových potrieb celú kopačku či tenisku a medicínske plasty.

Plasty triedite do 25 skupín. Čo s tými, ktoré neviete zaradiť?

- Sú aj niektoré plasty, ktoré treba identifikovať našimi špeciálnymi metódami, napríklad infračervenou alebo röntgenovou fotoelektrónovou spektroskopiou. Z týchto zberov sa potom robia štatistiky, z ktorých vieme, koľko percent tvoria napríklad PET fľaše. Tie v niektorých zberoch tvoria veľké množstvo, niekedy až 30 percent.

Je Dunaj špinavší ako iné slovenské rieky?

- Myslím si, že nie. Skôr ma prekvapili obrázky z nádrží a priehrad východného Slovenska s množstvom plastového odpadu. Náš projekt PlasticFreeDanube skúma úsek od rakúskej elektrárne Freudenau do Gabčíkova, kde sme boli niekoľkokrát. Pred turbínami sú inštalované hrablice, ktoré sa otáčajú a v ktorých sa zachytáva všetok plávajúci odpad. Najviac samozrejme kusy dreva, ale aj kopec plastov. Je tam veľa malých kúskov, ktoré sú práve z obalových materiálov. Je to jeden z najväčších zdrojov mikroplastov. V rieke sa tenké obaly trú o dno, pôsobením ďalších vplyvov ako slnko a voda sa mechanicky rozpadávajú a tvoria potom mikročastice.

Práve plastové mikročastice sa našli už aj v telách rýb či v vo vode. Sú naozaj všade?

- Uvediem príklad. Keď v práčke operiete novú flisovú bundu, tak z toho jedného prania sa uvoľní aspoň 2,5 gramu rôznych mikrovlákien. To všetko odchádza so špinavou vodou do kanalizácie, potom do čističky a čističky nie sú schopné zachytávať mikroplasty, nemáme na to technológiu. Mikroplasty sú častice menšie ako 5 mm. Ešte stále chýba komplexná štúdia o vplyve mikroplastov na človeka.

Čiže nevieme, či sa nám usádzajú v tele...

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>