Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upravila svoju makroekonomickú prognózu v dôsledku zavedenia energodotácií, čo podľa nej navýši deficit o 292 miliónov. „Poskytnutie plošných energodotácií sa odzrkadlí aj v makroekonomických ukazovateľoch,“ uvádza Rada. “Ovplyvní to infláciu a spotrebu domácností. Významný vplyv na vývoj ekonomiky bude mať aj zhoršenie predpokladov o európskej ekonomike,” uviedla Rada. Odhad rastu ekonomiky upravila na 1,7 % HDP, z októbrového odhadu 2 %.

Výhľad rastu ekonomiky zhoršujú aj analytici Národnej banky Slovenska. Ten by sa mal pohybovať okolo 2 %. Spotrebiteľské správanie domácností v nasledujúcich rokoch oslabí, podľa analytikov NBS, konsolidácia a nárast cien energií pre domácnosti v dôsledku ich zosúladenia s trhovým vývojom. Slabší výkon ekonomiky súvisí aj s vývojom v eurozóne. Tú trápia problémy s konkurencieschopnosťou, slabý inovačný potenciál a nedostatočné investície.

Investície rozhodnú o tom, ako sa bude dariť našej ekonomike. Rast by mal prameniť z nábehu novej produkcie po rozšírení kapacít v automobilovom priemysle a zo zvýšených investícií v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Pokračujúci pokles úrokov by mal vytvárať priaznivé prostredie pre všeobecné zotavenie dopytu po investíciách, a to aj napriek problémom s konkurencieschopnosťou ekonomiky a nedostatkom pracovnej sily.

Zamestnanosť by mala ostať stabilná, nedostatok pracovnej sily udržiava tiež rast príjmov pomerne vysoko, čo vysvetľuje, že inflačné tlaky až tak nepoľavujú. Inflácia má zrýchliť tesne nad 4 %.

Analytik XTB Marek Nemky predpovedá síce na tento rok hospodárske spomalenie, ale vidí aj nové príležitosti. „Slovenská ekonomika vstupuje do roka 2025 s miernym optimizmom, ale aj s výraznými rizikami. Kľúčovými otázkami zostávajú vývoj inflácie, vplyvy konsolidácie a schopnosť podnikov prispôsobiť sa novým podmienkam. Stabilný rast zahraničného dopytu a očakávané znižovanie úrokových sadzieb by však mohli poskytnúť určitú protiváhu negatívnym faktorom,” komentuje vyhliadky slovenského hospodárstva Marek Nemky.

Slovenská ekonomika ukázala v roku 2024 určitú odolnosť aj napriek nepriaznivým podmienkam v Nemecku a širšej Európskej únii. Výhľad na rok 2025 však ukazuje niekoľko výziev. ,,Očakávame, že slovenská ekonomika porastie približne o dve percentá,” konštatuje analytik. Podľa jeho slov spotreba domácností bude čeliť výraznému tlaku. Konsolidácia zníži disponibilný príjem, čo negatívne ovplyvní rast spotreby domácností, a to pod 1 %. “Priestor pre optimizmus je obmedzený, keďže viac ako 4 % inflácia bude mať negatívny vplyv na kúpnu silu domácností,” myslí si Nemky.

Analytik ale očakáva výraznejší rast investícií, na úrovni 5,5 %. Hlavným faktorom bude očakávané zníženie úrokových sadzieb, ktoré podporí investičnú aktivitu. Rizikom sú podľa jeho slov ale konsolidácia a zavedenie transakčnej dane. “Národná banka Slovenska odhaduje, že táto daň by mohla viesť k 11 % nárastu počtu stratových podnikov. To môže negatívne ovplyvniť investičnú aktivitu a zamestnanosť v súkromnom sektore,” dodal Marek Nemky.