Budeme na Slovensku robiť len 4 dni v týždni? Česi to už riešia!

Slováci sú podľa štatistík do roboty ako draci: patríme ku krajinám, kde zamestnanci trávia v robote najviac času! Hoci máme oficiálne 40-hodinový pracovný týždeň, podľa Eurostatu robíme v priemere viac ako 41,5 hodiny. Pritom vo Francúzsku aj v Holandsku majú už od roku 2000 len 35-hodinový pracovný týždeň, teda odrobia 7 hodín denne, vo Švédsku to skúšajú dokonca so 6 hodinami.

S návrhom, aby pracovný týždeň mal iba 4 dni, teraz prichádzajú Česi, konkrétne opozičná strana TOP 09, pričom odborníci už začali o ňom vo veľkom diskutovať. Upozorňujú, že čím je krajina vyspelejšia, tým kratšie ľudia robia. Myšlienka sa pozdáva aj našim odborárom. Skráteniu pracovného času na Slovensku nahráva zameranie ekonomiky najmä na priemyselnú výrobu, ktorá výrazne napreduje.

V niektorých firmách hodiny práce dokonca už zosekali. „Už teraz máme v niektorých kolektívnych zmluvách dohodnutý len 35-hodinový pracovný týždeň,“ potvrdil Emil Machyna, predseda Rady Odborového zväzu KOVO. Ďalším príkladom je trnavská automobilka, v ktorej na víkendovú zmenu aktuálne hľadajú 800 ľudí. Za 2 dni práce v týždni ponúkajú plat viac ako 500 eur! No práve peniaze môžu byť problém.

„Kratší pracovný čas znamená nižšiu produkciu, menej predaného tovaru, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na nižších mzdách,“ upozornil Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Podľa odborárov však ľudia nemusia prísť o zárobky. „Všade tam, kde sme skracovali pracovný čas, ostal plat ten istý,“ tvrdí Machyna s tým, že je to len o prerozdelení peňazí vo firme. Sviatok v piatok však u nás tak skoro nebude horúcou témou.

„O úprave dĺžky týždenného pracovného času neuvažujeme. Táto téma nedominuje ani na stretnutiach so sociálnymi partnermi,“ znela jasná odpoveď ministerstva práce na našu otázku. Sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied si dokonca myslí, že viac voľného času by si mnohí Slováci ani nevedeli užiť: „Menej práce si môžu dovoliť len krajiny s lepšími zárobkami. U nás sú platy nedostačujúce a nízke platy obmedzujú aj trávenie voľného času.“

Túto otázku sme položili ľuďom, o ktorých vieme, že veľa pracujú.

Ján Koleník (37), herec

Určite by sa toto mňa veľmi netýkalo. Pracujem aj cez víkendy, takže voľný piatok by mi v tom nepomohol.

Vilo Rozboril (50), moderátor

Víkendy, sviatky, to sú pojmy, ktoré v zmysle ,nepracovania‘ nepoznáme. Voľný čas by mal byť investíciou do seba.

Elena Kohútiková, bankárka

Asi by som sa venovala pracovným veciam, ktoré som nestihla. A pravdepodobne by som sa tieto dni venovala viac aj sama sebe.

Ivan Kopecký (49), Nitra

Ja ako obchodník o štvordňovom pracovnom týždni ani len nesnívam. Ak chcem zarobiť, musím predávať.

Ján Jankovič (54), Iža

Je to hlúposť, lebo mnohí ľudia by veľmi zleniveli. Ja by som si počas voľného dňa nejakú robotu alebo fušku určite našiel.

Mexičan Carlos Slim Helú (77) je jeden z najbohatších ľudí na svete. V rokoch 2010 - 2013 predbehol aj Billa Gatesa. Aktuálne má 48 miliárd eur. Jeho rady by sme preto mali počúvať, lebo zjavne vie, čo robiť. A jedným z jeho návrhov je, aby ľudia pracovali iba tri dni v týždni.

Pracovali by 12 hodín denne a do dôchodku by išli neskôr. Vyriešilo by to podľa neho viacero problémov - s nezamestnanosťou i s dôchodkovým systémom. Ľudia by sa v práci striedali a mali by viac voľna, ktoré by mohli využiť na spoznávanie nových vecí. Podporilo by to teda aj turizmus. Vydržali by robiť dlhšie a mohli by tak dobre využívať svoje skúsenosti.

Aj lekári potvrdili, že pre naše zdravie je lepšie tráviť v práci menej času. Ukázala to štúdia, ktorá zhrnula dáta zo skúmania zdravia viac ako pol milióna ľudí z Európy, Ameriky a Austrálie počas viac ako ôsmich rokov. Experti zistili, že u ľudí, ktorí v práci trávia 55 hodín týždenne, hrozí o 33 percent vyššie riziko mŕtvice. O 13 percent je u týchto ľudí tiež pravdepodobnejší vznik infarktu. Podľa inej štúdie je už 49 hodín týždenne strávených v práci spojených tiež s menšou duševnou pohodou, a to hlavne žien

1964 - Každá štvrtá sobota bola voľná, čo bolo po rokoch prelomové v pracovnom režime

1966 -  Každá druhá sobota bola voľná, rodičia mohli tráviť s deťmi zrazu viac času

1967 -  Voľná sobota sa zaviedla najskôr na skúšku v 138 podnikoch, medzi nimi bola aj bratislavská Kablovka a Dimitrovka

máj 1968 - Vláda schválila zásady na zavedenie 5-dňového pracovného týždňa. Riaditelia podnikov aj komunistickí funkcionári si predstavovali, že sa voľná sobota využije na stranícke schôdze, školenia či brigády

september 1968 -  Päťdňový pracovný týždeň už platí vo väčšine výrobných aj nevýrobných prevádzkach

1969 - Prieskum po roku ukázal, že väčšina žien si najťažšie domáce práce, ktoré robila predtým cez týždeň, nechala na sobotu