V súčasnosti sú nemocnice platené cez paušálne platby a cez DRG. „Keď sa zavádzal systém DRG, rozpočty mali byť primárne ochrannou sieťou pre jednotlivé nemocnice. Prospektívne rozpočty mali byť vypnuté a malo sa viac tlačiť na produktivitu. To sa neudialo, čo spôsobilo všetky neefektivity v systéme. Stále platíme nezávisle od toho, aká je produkcia, platíme za počet pracovných miest... To sú veci, ktoré musíme zmeniť,“ uviedol štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko v relácii Vizionári. Priznal, že zadlžovanie nemocníc sa nepodarilo zastaviť. V súčasnosti tvorí trinásť najväčších štátnych nemocníc až 90 % dlhu verejných nemocníc.

Generálny riaditeľ Penta Hospitals Peter Lednický uviedol, že ich nemocnice majú o 15 % horšiu platbu ako štátne. „Je to tým, že sme orientovaní na výkon. Napríklad Nemocnica Bory má zaplatené iba za to, čo reálne pacientom poskytne. Tam nie je paušál, ale čistá DRG platba. Podporujeme návrh Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby platby pre nemocnice čo najviac zohľadňovali skutočný výkon. Je najvyšší čas, aby regulátor vytvoril vyšší tlak na efektivitu štátnych nemocníc, čo je jediná cesta k ich zodpovednému hospodáreniu,“ dodal.

Podľa Lednického verejná diskusia o zdravotníctve je často skreslená a prehliada kľúčový fakt, že súkromné nemocnice sú znevýhodňované, hoci poskytujú vysoký objem starostlivosti a zároveň hospodária stabilne.

Podľa dát ÚDZS dostali verejné nemocnice v roku 2024 za rovnakú hospitalizáciu v priemere o 17 % viac ako nemocnice Penta Hospitals a o 10 % viac ako všetky súkromné nemocnice. „Najväčšie štátne zariadenia získali  oveľa viac, než reálne odpracovali. Ich využitie pridelených zdrojov dosiahlo iba 86 %, čo je viac ako 55-tisíc pacientov odsunutých na čakacie listiny. Napriek tomu konečná bilancia 13 štátnych nemocníc za rok 2024 predstavuje prevádzkovú stratu vo výške 209 miliónov eur. Naopak, mestské, krajské a nemocnice siete Penta využili prostriedky naplno, v prospech realizovaného objemu výkonov pacientom,“ zhodnotil Lednický.

„Nie je pravda, že štátne nemocnice sú v strate preto, že dostávajú málo peňazí. Ich príjmy sú v porovnaní so súkromnými nemocnicami nadpriemerné. Po započítaní všetkých dotácií a oddlžovania dostávajú až o 40 % viac peňazí za rovnakú hospitalizáciu ako naše nemocnice. Napriek tomu nie sú schopné zabezpečiť efektívnu prevádzku, čo potvrdzujú aj dáta z najnovšej analýzy ÚHP,“ konštatoval Martin Krchňavý, investičný manažér Penta Investments. „Preto voláme po systémovej zmene  a spravodlivých pravidlách pre všetkých poskytovateľov,“ dodal.

Analýza ÚHP ukazuje, že štátne nemocnice majú významný priestor na efektívnejšie fungovanie. Počty zamestnancov v týchto zariadeniach za posledné roky vzrástli, najmä v administratíve (o 39 %) a medzi lekármi (o 22 %). Tento nárast sa však nepretavil do vyššieho počtu hospitalizácií, tie, naopak, klesli o 12 %. Produktivita práce sa pritom medzi jednotlivými štátnymi nemocnicami výrazne líši.

„Ak by sa štát inšpiroval svojimi tromi najlepšími nemocnicami v Trenčíne, Trnave a Nových Zámkoch, len v roku 2023 mohol ošetriť viac ako 66-tisíc pacientov navyše alebo ušetriť až 233 miliónov eur. Preto by mal rezort zdravotníctva začať riešiť problém s nízkou produktivitou práce nemocníc vo svojej gescii,“ doplnil Martin Krchňavý.