Bude to už 20 rokov od vstupu Slovenska do EÚ: Okrem 25 miliárd eur nám dalo členstvo aj TOTO!

Slovensko získalo vďaka členstvu v EÚ prosperitu, rast životnej úrovne a kvality života našich obyvateľov, uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD). Slovenské koruny sme nahradili eurami v januári 2009 a po 15 rokoch si zavedenie eura vychvaľuje aj minister. „Môžeme platiť i obchodovať s jednotnou menou, čo je našou konkurenčnou výhodou a Slovensku to významne pomáha pri rozvoji našej ekonomiky a obchodu,“ vysvetlil Juraj Blanár. Pripomenul, že tiež došlo k zrušeniu platby za clo a zložitého colného konania pri objednávaní z akéhokoľvek štátu EÚ či k odstráneniu roamingových poplatkov.

Členstvo v EÚ vníma pozitívne aj predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek. „Členstvo Slovenska v Európskej únii prinieslo pre našich exportérov výhody v podobe odstránenia ciel a obchodných bariér a prístup na jednotný trh EÚ. Taktiež jednoduchšia spolupráca s európskymi partnermi môže v mnohých prípadoch priniesť potrebné obchodné synergie a transfer technologického know-how, čím si môžu dravé slovenské spoločnosti zvýšiť svoju konkurencieschopnosť,“ uviedol Parízek.

„Spoločná Európa ťahá našu krajinu nahor spoločensky aj ekonomicky. Slovensko sa ako plnoprávny partner zúčastňuje na rozhodovaní o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete,“ zdôraznil generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.

Šéf rezortu diplomacie vyzdvihol aj možnosť slobodne cestovať v rámci Schengenu, a to len s občianskym preukazom. Výhodou je podľa neho aj viac pracovných príležitostí či už na Slovensku, alebo v ostatných členských štátoch a rovnako viac možností na štúdium a získavanie skúseností v rámci programov na podporu vzdelávania, ako je napríklad Erasmus. Spresnil, že do tohto programu sa zapojilo už 40-tisíc študentov a praktikantov zo Slovenska.

Slovensko by mohlo existovať aj bez členstva v EÚ, no podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovana Ďuranu je otázka, za akú cenu. „Podľa niektorých odhadov by HDP Slovenska bol takmer o 20 % nižší, ak by sme neboli na jednotnom trhu,“ upozornil Ďurana. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák dodal, že bez členstva v EÚ by naša ekonomická výkonnosť a životná úroveň obyvateľstva za západom zaostávali výrazne viac ako v súčasnosti. Výhody členstva Slovenska v EÚ sú podľa neho spojené s výhodami spoločnej európskej meny.

Napriek pretrvávajúcemu zaostávaniu za väčšinou ostatných krajín EÚ analytici uviedli, že Slovensko z veľkej časti využilo možnosti, ktoré členstvo v EÚ ponúka. Pre úspešný ekonomický príbeh Slovenska neexistuje podľa Horňáka iná alternatíva, než byť pevne ukotvený s vyspelým západným svetom v Európskej únii.

Ekonóm SAV Viliam Páleník si myslí, že pri pokračovaní mečiarovskej politiky, a tým bez EÚ, by sa Slovensko mohlo porovnávať napríklad so súčasným Bieloruskom. Problémom Slovenska však podľa analytikov zostáva využívanie eurofondov. „Aj po dlhých rokoch členstva Slovensko stále bojuje s efektívnym čerpaním európskych fondov. Tieto peniaze v dôsledku rôznych bariér čerpáme dlho, neskoro či neefektívne. Je to teda oblasť, v ktorej máme citeľné rezervy,“ upozornil Horňák.

Dostupné dáta ukazujú, že do roku 2022 pritieklo z EÚ na Slovensko 24,8 miliardy eur. „Tieto financie pomohli v oblasti regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva alebo ochrany životného prostredia. Pomohli nám vybudovať alebo zrekonštruovať cesty, železnice, zdravotnícke zariadenia, cyklotrasy, zastávky, zakúpiť nové autobusy do mestskej a prímestskej dopravy a ďalšie pozitívne zmeny,“ priblížil Blanár.

Za rovnaké obdobie Slovensko prispelo do rozpočtu EÚ zhruba 13,1 miliardy eur, čo podľa Horňáka robí zo Slovenska čistého prijímateľa prostriedkov. „K vyššie spomenutým financiám postupne pribudnú ďalšie z dočerpávaného starého programového obdobia, z nového programového obdobia, ale aj Plánu obnovy. Podľa odhadov by tak na Slovensko mohlo do roku 2030 pritiecť zo zdrojov Európskej únie až 48 miliárd eur,“ doplnil analytik.

Hoci eurofondy nie sú podľa Páleníka hlavným benefitom členstva v EÚ, tým je najmä spoločný trh, a ekonóm ich považuje za doplnkový zdroj riešenia problémov Slovenska, vidí v ich využívaní nedostatky. „Aj keď vidíme, že z eurofondov sa všeličo postavilo, všeličo spravilo, všeličo slúži, je otázka, či ich využívame dostatočne a či by sme nemohli aj lepšie,“ upozornil Páleník. Aj po 20 rokoch členstva v EÚ má podľa neho Slovensko nedostatky v podpore výskumu a inovácií, chýba kvalitné vzdelávanie v oblasti trhu práce a problémom zostáva dlhodobá nezamestnanosť a segregácia Rómov.