Slovenské firmy zavádzajú 4-dňový pracovný týždeň: Zamestnancom sa nepáči TOTO!

Covidová pandémia v našich životoch zmenila veľa, okrem hygienických návykov aj tie pracovné. V mnohých firmách zistili, že ich zamestnanci vedia pracovať aj z domu. V niektorých spoločnostiach to umožnilo skrátiť pracovný týždeň z piatich dní na štyri.

Poisťovňa NN Slovensko od 1. januára 2021 spustila experiment s cieľom eliminovať stres, maximalizovať zdravý životný štýl  a podporiť osobný rozvoj zamestnancov. „Štvordňový pracovný týždeň môžu naši kolegovia využívať už rok. Zavádzali sme ho s cieľom pomôcť im nájsť rovnováhu medzi prácou a súkromím, eliminovať stres a načerpať energiu. Na Slovensku je to bezkonkurenčný pracovný systém, ktorý sa nám osvedčil a budeme v ňom pokračovať,“ povedala Miroslava Jandorfová, HR riaditeľka finančnej spoločnosti.

Po roku bola poisťovňa s výsledkami natoľko spokojná, že systém zaviedla naplno. Ich zamestnanci si môžu vybrať, či radšej odpracujú štandardných päť dní po osem hodín alebo štyri dni po desať.

Podľa prieskumu poisťovne až 70 percent zamestnancov považuje 4-dňový pracovný model za dobrý krok pre celkový rozvoj spoločnosti. „Zamestnanci vyzdvihli work-life balans, duševnú pohodu, flexibilitu či viac voľného času. Vďaka štvordňovému pracovnému týždňu im zostáva viac času a energie na rozvojové aktivity. Zamestnanci majú možnosť vzdelávať sa napr. v digitálnych zručnostiach, zákazníckej skúsenosti, efektívnej komunikácii alebo si môžu osvojiť nové vedomosti potrebné pre kariérny rast,“ vysvetľuje Miroslava Jandorfová.

Skúsenosti s prácou štyroch dní v týždni majú aj ďalší Slováci. „Pracujem takto už roky. Štyri dni 8 až 10 hodín a potom tri dni voľna. Piatok je čas na nákupy, upratanie, záhradu a víkend ostáva na výlety alebo ničnerobenie. Vždy predĺžený víkend,“ komentovala Zuzana, ktorá pracuje vo finančnej sfére.

Spoločnosť Amazon, ktorá má na Slovensku logistické centrum, zaviedla tento spôsob práce hneď od spustenia prevádzky v septembri 2017. „Takýto rozvrh pracovného času je zaužívaný aj vo viacerých ďalších prevádzkach Amazonu v rámci Európy. Pracovný čas v našom logistickom centre je rozvrhnutý tak, že zamestnanci majú počas jedného týždňa naplánované štyri pracovné zmeny v trvaní 9 hodín a 40 minút a vďaka tomu majú tri voľné dni v týždni. Náš štvordňový kalendár zmien umožňuje prácu mimo víkendu, ako i počas víkendu, čo dáva našim zamestnancom príležitosť dosiahnuť vyššiu mzdu, keďže práca počas víkendových dni je adekvátne finančne ohodnotená,“ vysvetlil HR manažér Amazonu Ján Komoš.

Možnosť pracovať len štyri dni v týždni označil za jednu z najväčších lákadiel pre nových zamestnancov, pre mnohých je tou rozhodujúcou. „Viac ako 95 percent zamestnancov našej spoločnosti v Seredi pracuje v štvordňovom pracovnom týždni. Ide o zamestnancov na našich vstupných pozíciách, vedúcich tímov ako i riadiacich pracovníkov a viacerých kolegov z podporných oddelení ako napríklad personálne oddelenie, oddelenie pre bezpečnosť, vzdelávanie alebo oddelenie informačných technológií,“ povedal Ján Komoš.

Tento režim podľa jeho slov prináša zamestnancom  väčšiu flexibilitu a lepšie udržiavanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, firma vie vraj vďaka tomuto systému lepšie plánovať a má konkurenčnú výhodu.

​Niektorí zamestnanci si však na nový systém nevedia zvyknúť. „Ja tak robím v Amazone dva roky. Ono sa to zdá, že je to fajn, ale stáť 10 hodín je náročné. Plus nočné. Ale inak sa to musí zvládať. A tri dni voľna mať je fajn,“ priznala Silvia.

Prejsť na štvordňový formát si tiež nemôže dovoliť každá firma. „Každá spoločnosť je špecifická a má svoje potreby, či už z pohľadu svojej výroby alebo z pohľadu samotných zamestnancov,“ dodal Ján Komoš.

Zákonník práce takýto režim umožňuje, ale keďže ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, vyžaduje sa súhlas zamestnanca alebo zástupcov zamestnancov. „Hoci sa pracuje štyri dni po 10 hodín, ide o nerovnomerné rozvrhnutie, pretože ide o odchýlku z maximálneho denného pracovného času - 9 hodín,“ vysvetlilo ministerstvo práce.

Tento spôsob organizácie ráta s 10-hodinovým pracovným časom, čiže napríklad príchod do práce 7.00 h a odchod 17.30 h s povinnou prestávkou v práci tridsať minút. Nie je preto vhodný ani pre každého zamestnanca. „Uvedený model 4x10 môže byť problematický napr. pre rodičov, ak musia vyzdvihnúť deti, odviesť ich na krúžky a o 17.30 h je pre nich končiť prácu neskoro. Je nepoužiteľný aj na práce, kde je potrebné zabezpečovať činnosť zamestnanca päť dní v týždni. V prípade dvanásťhodinových zmien, napr. vo výrobe, zamestnanec odpracuje v priemere menej ako štyri dni v týždni. Podobne je to aj pri systéme dlhých a krátkych týždňov, napr. v obchodoch. Takýto model vyžaduje, aby sa napr. v piatok od zamestnanca nikto nedomáhal súčinnosti (keďže má deň pracovného pokoja),“ dodali z tlačového odboru rezortu práce.

Téma skracovania pracovného času sa aktívne rieši aj na celoeurópskej úrovni. Otázkou štvordňového pracovného týždňa sa minulý týždeň zaoberalo aj Bruselské ekonomické fórum. V krajinách ako napríklad Belgicko, Španielsko, Nemecko, Škandinávia alebo Nový Zéland už okresaný pracovný týždeň funguje bežne dlhší čas. Európska únia predpokladá, že tento zoznam sa bude v najbližších rokoch rozširovať.

Pri rovnomernom rozvrhnutí je týždenný pracovný čas rozvrhnutý najčastejšie na päť pracovných dní v týždni. Pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne 9 hodín a rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne 3 hodiny.

Môže byť len po dohode so zamestnancom alebo zástupcami zamestnancov. Pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne 9 hodín, napr. pri práci v 12-hodinových zmenách a rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne 3 hodiny, napr. pri striedaní tzv. dlhých a krátkych týždňov.