Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

TOTO o Lengvarskom vedel len málokto: Pozrite, čo robil predtým, ako sa stal ministrom!

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský: Núdzový stav sa určite predlžovať nebude!
    Reklama

    Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (52) síce v súčasnosti pôsobí vo vláde, no nezaprie v sebe generála. Môžu za to roky v službe Ozbrojených síl. Predtým, ako sa stal ministrom, bol šéfom vojenských lekárov a riaditeľom vojenskej nemocnice v Ružomberku. Pôsobí síce stroho, no rázne a v drvivej väčšine platí to, čo povie. Porozprával nám o svojich zážitkoch z vojny.

    Zdieľať

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Lengvarský: Ministerstvo robí všetko pre hladký priebeh starostlivosti o utečencov

      Pandémia sa ešte ani neskončila a už tu máme vojnu u susedov. Prvý raz sedí na stoličke ministra zdravotníctva človek, ktorý má skúsenosti s vojnovou medicínou priamo z terénu. Lekár a brigádny generál Vladimír Lengvarský pôsobil na misiách v Iraku či v Sýrii. „Tie dve misie boli rozdielne. V podstate úloha vojenského lekára v misii je poskytovať zdravotnú starostlivosť príslušníkom Ozbrojených síl. Takže to bola aj moja úloha hlavne v Iraku, kde sme mali odmínovaciu čatu,“ uviedol pre denník Plus JEDEN DEŇ.

      Anketa

      Máte obavy, že vojna príde aj na Slovensko?

      Do Iraku sa dostal v roku 2003 v druhej irackej vojne a išlo o operácie americkej armády. „Prišli sme tam v lete, robil som šéflekára takzvanej multifunkčnej ženijnej čaty. Chodili sme odmínovávať určené priestory, väčšinou išlo o ropovody, miesta pri cestách, vytváranie bezpečných zón plus likvidácia nájdenej munície,“ priblížil pre týždenník PLUS 7 DNÍ. „Ošetrovali sme našich vojakov, aj spojeneckých. Kemp sa budoval nanovo, lebo bol zničený po náletoch počas vojny. V jednej chvíli sme tam boli len slovenskí a poľskí lekári. Zážitkov bolo množstvo, došlo aj k úmrtiam vojakov,“ pokračoval.

      Zažil aj drsné situácie, aké Slováci našťastie poznajú len z televízie či filmov. „Keď padne mína do vojenského kempu, tak niekoho zabije, niekomu odtrhne nohu a niekoho skrátka poškodí iným spôsobom. Išlo o typy zranení, ktoré riešite ako vojenský lekár,“ opísal minister.

      „V Sýrii, keďže to bola misia OSN, sme poskytovali zdravotnú starostlivosť aj pre bežné obyvateľstvo v rámci medzinárodného zdravotníckeho tímu, ktorý tam bol. V princípe je to bežná zdravotná starostlivosť o občanov krajín, ktorí tam žijú,“ doplnil s tým, že prvoradou úlohou bolo liečiť vojakov.

      Ako vníma vojenské a lekárske operácie: Čítajte na ďalšej strane >>>

      Slovensku nateraz vojnový konflikt nehrozí, chráni ho aj účasť v aliancii NATO či členstvo v EÚ. Minister Vladimír Lengvarský o sebe prezradil, že bližšie sú mu lekárske operácie pred tými vojenskými. „Operácia ako pojem vlastne znamená konkrétny výkon. Vojenskou operáciou nazývame celý súhrn činností. Vymyslím si: dobytie mesta. S ním súvisí celý rad plánovania, logistiky, zdravotníctva. Lekárska operácia je niečo, čo väčšinou prinesie pozitívny výsledok v kratšom čase. Cítite sa po nej fajn, väčšinou sa ňou pomôže. Z tohto hľadiska mám teda radšej lekársku operáciu ako dlhodobé vojenské operácie, ktorých výsledok je neistý,“ dodal pre spomínaný týždenník.

      Naša krajina sa však tiež musí pripraviť na krízové scenáre. Aj keď sa vyhneme vojne, musíme sa popasovať s obrovskou vlnou utečencov z Ukrajiny. „Samozrejme, že krízové plány sú. Ale tu musíme povedať, koľko z tých ľudí ostane na Slovensku a bude si vyžadovať starostlivosť nášho zdravotníckeho systému a koľko ľudí iba tranzituje. Zatiaľ väčšina ľudí, ktorí cez hranice prešli, tak tranzituje mimo územia Slovenska,“ povedal minister.

      „Zvýšenie počtu obyvateľov tým, že tu ostane napríklad 50-tisíc Ukrajincov, je zvýšenie súčasného počtu populácie o necelé jedno percento. Takže si myslím, že slovenský zdravotnícky systém dokáže úplne bez problémov jedno percento absorbovať,“ ubezpečil.

      Prečítajte si tiež:

      Vyberáme pre vás niečo PLUS