Bolo prvé vajce alebo sliepka? Vedci vyriešili nevyriešiteľnú otázku: TAKÁTO je odpoveď!

Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce? O tejto otázke sa vedú vášnivé diskusie už celé tisícročia. Už v starovekom Grécku sa týmto paradoxom zaoberali filozofi ako Aristoteles. Vedcom sa vraj konečne túto záhadu podarilo rozlusknúť.

Zdá sa, že vajce bolo skôr ako sliepka, čo môže byť pre mnohých obrovským prekvapením. Prehistorický organizmus nájdený v roku 2017 viedol odborníkov k domnienke, že vajcia vznikli dávno pred vývojom prvých živočíchov, píše Unilad. Jednobunkový organizmus chromosphaera perkinsii sa našiel na Havaji, ale odborníci sa domnievajú, že sa prvýkrát objavil najmenej pred miliardou rokov. Prešiel bunkovým delením a vytvoril niečo, čo odborníci považujú za predchodcu vajíčok.

Tento organizmus vytvoril viacbunkové štruktúry, ktoré sa nápadne podobajú na živočíšne embryá, zistili vedci zo Ženevskej univerzity. Zistenia naznačujú, že vajíčka existovali dávno pred objavením sa prvých živočíchov. Hlavný autor štúdie Omaya Dudin povedal: „Hoci Chromosphaera perkinsii je jednobunkový druh, toto správanie ukazuje, že viacbunkové koordinačné a diferenciačné procesy sú u tohto druhu prítomné už dávno predtým, ako sa na Zemi objavili prvé živočíchy.“

Vedci skúmali život predkov chromosphaera perkinsii. Zistili kľúčové poznatky o mechanizmoch, ktoré stoja za prechodom k mnohobunkovým formám života, ako sú živočíchy. Živočíchy sú mnohobunkové organizmy a na Zemi sa objavili neskôr ako jednobunkové formy života, napríklad baktérie. Viacbunkové formy života sa vyvinuli z jednej vaječnej bunky. Vedci sa domnievajú, že tento proces vývoja embrya sa začal ešte pred vznikom živočíchov. Proces vývoja od jednobunkových druhov k mnohobunkovým organizmom však nie je úplne objasnený. Zistenia boli publikované v časopise Nature.

V inej štúdii o tej istej záhade, ktorá bola publikovaná v časopise Nature Ecology & Evolution, sa tím vedcov rozhodol vziať 51 fosílnych druhov a 29 žijúcich druhov a rozdeliť ich do dvoch kategórií: vajcorodé (kladú vajíčka s tvrdou alebo mäkkou škrupinou) a živorodé (rodia živé mláďatá - ako my ľudia). Štúdia zistila, že ranní predkovia plazov kurčiat boli živorodí - rodili živé jedince a nekládli vajcia.

A hoci tímy z Bristolu aj z čínskej univerzity v Nan-ťingu konštatovali, že zvieratá znášajúce vajcia s tvrdou škrupinou boli jednou z najväčších inovácií, tento výskum je mimoriadne pozoruhodný. Tím vysvetlil, že z výskumu vyplýva, že predĺžená retencia embrya (keď si matka pred narodením mláďaťa ponechá svoje mláďa) bola najmä pre túto skupinu zvierat najvyššou ochranou - takže v podstate už vtedy bolo narodenie živej sliepky bezpečnejšie ako znášanie vajca.

Profesor Michael Benton z Bristolskej univerzity povedal: „Pred amniotami sa u prvých tetrapodov vyvinuli končatiny z rybích plutiev, ktoré boli v podstate obojživelné. Museli žiť vo vode alebo v jej blízkosti, aby sa mohli živiť a rozmnožovať, podobne ako moderné obojživelníky, napríklad žaby a salamandry. Keď sa pred 320 miliónmi rokov objavili na scéne amnioti, dokázali sa od vody odpútať tým, že sa u nich vyvinula vodotesná koža a iné spôsoby kontroly straty vody. Kľúčom však bolo amniové vajíčko.“