Biznis s testovaním občanov alebo ochrana zdravia? Mobilné odberné miesta poriadne zarábajú!

Podľa covid automatu potrebuje drvivá väčšina Slovákov negatívny test nie starší ako 7 dní pri ceste do práce, do banky či na poštu alebo do prírody v inom okrese. Ľudia sa môžu zadarmo otestovať v niektorom mobilnom odbernom mieste (MOM). Tých v poslednom čase vyrástlo ako húb po daždi.

Aj keď samosprávy mnohé MOM-ky po celoplošnom skríningu zrušili, vznikli stovky súkromných odberných miest. Záujemcovia sa mohli do 1.2. 2021 prihlásiť do výzvy ministerstva zdravotníctva.

„Týmto spôsobom opäť rozširujeme nielen kapacity, ale aj celkový systém mobilných odberných miest, kde verejnosť má zadarmo k dispozícii diagnostické vyšetrenie na ochorenie COVID-19 aj počas víkendov a štátnych sviatkov,“ uviedol pri spustení výzvy minister zdravotníctva Marek Krajčí (OľaNO).

Tí podnikavejší neváhali a zriadili súkromné odberné miesta. Niet sa čo čudovať, za prevádzkovanie MOM-ky môžu dostať od štátu aj 30-tisíc eur mesačne. Stačí splniť podmienky – nájsť priestor, pracujúcich a prevádzkovať testovanie minimálne šesť dní v týždni aspoň po 8 hodín.

„Poskytovateľ je povinný zabezpečiť vykonávanie odberu vzoriek biologického materiálu a následnú diagnostiku ochorenia COVID-19 prostredníctvom antigénového testu,“ uviedlo v podmienkach výzvy ministerstvo zdravotníctva.

Súkromná MOM-ka dostane na úvod od štátu príspevok 1 118,87 eura za materiálno-technické vybavenie mobilného odberného miesta. Ak je v exteriéri, jednorazový poplatok je vo výške 1 188,87 eura. Za každý deň testovania dostáva interiérové odberné miesto paušálnu platbu 844,52 eura počas pracovných dní a 1156,10 eura cez víkendy či sviatky. Testovacie miesta v exteriéri dostanú o čosi vyššie platby – 871,05 eura za pracovný deň a 1 295,35 eura za dni pracovného pokoja. Pri 31-dňovom mesiaci tak miesto, ktoré testuje 7 dní v týždni po 8 hodín, dostane od štátu 30 396,95 eura.

Ministerstvo neurčilo, koľko ľudí za deň musí takéto miesto otestovať. Ak by aj nik neprišiel, paušálnu platbu dostane. Poskytovateľ však musí zaručiť, že je schopný denne otestovať 250 ľudí. Ak prekročí tento počet, za každého ďalšieho človeka dostane 2,50 eura navyše. Za antigénové testy pritom odberné miesto neplatí, dostane ich od štátu.

Podnikavci, ktorí sa v čase krízy chopili tejto šance, si pochvaľujú. „Zapojiť sa mohol každý. Ja som túto príležitosť využil, no musel som pre to aj niečo spraviť. Nájsť vhodné priestory, zdravotníkov a ďalší personál, požiadať o povolenie regionálny úrad verejného zdravotníctva. Áno, oplatí sa to, ale bez finančnej motivácie by to predsa nik nerobil,“ povedal otvorene jeden z poskytovateľov pre náš denník, ktorý chcel ostať v anonymite. Spustil viacero súkromných odberných miest, a tak si za mesiac poriadne prilepší.

Spolu by na Slovensku malo byť viac ako 2-tisíc mobilných odberných miest. „Ministerstvo zdravotníctva zriadilo do tejto chvíle viac ako 740 mobilných odberných miest, ktoré aktívne fungujú a testujú ľudí po celej krajine,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová a dodala, že tieto MOM-ky sú financované paušálne zo štátneho rozpočtu.

„K dispozícii sú aj ďalšie miesta na testovanie, ktoré sú v praxi na základe povolenia od regionálnych úradov verejného zdravotníctva. RÚVZ dali len za mesiac január viac ako 1 400 takýchto povolení,“ dodala.

Inak sú financované odberné miesta zriadené samosprávami, ktoré dostávajúplatby podľa počtu otestovaných. „Náklady na testovanie súmestám preplácané vo výške 5 eur za otestovaného obyvateľa. Refundácie mestá uplatňujú priebežne a rovnako Ministerstvo vnútra SR náklady priebežne prepláca,“ uviedla hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) Daniela Piršelová.

Pre mnohé takáto platba nepokryla ani náklady za personál. „Samosprávy mohli požiadať ministerstvo zdravotníctva a fungovať podľa výzvy. Tak by boli platené na základy paušálu. Ak sa do výzvy nezapojili, nemajú paušál, ale dostanú 5,-€ za otestovaného,“ informovala Piršelová. Podľa našich informácií tak niektoré aj urobili. Je to pre ne jednoducho finančne výhodnejšie a nie sú odkázaní od počtu otestovaných ľudí. Nemôžu totiž dopredu vedieť, koľkí budú mať záujem.

Zároveň mestá a obce uvítali zriadenie súkromných MOM-iek. Po niekoľkých kolách celoplošného testovania už boli vyčerpané, mnohé na tom finančne prerobili a nemohli sa venovať inej práci. Už v januári sa spojili viacerí starostovia obcí na Hornej Nitre, ktorí odmietli každý týždeň uskutočniť testovanie svojich obyvateľov.

Aby súkromnéodberné miesta nevznikali hocikde, ministerstvo zdravotníctva obmedzilo MOM-ky na miesta s počtom obyvateľov 5-tisíc a viac. V niektorých regiónoch to je ale problém. „Aj menšie mestá vytvárajú zázemie pre obce v okolí a takéto nelogické obmedzenia nikomu nepomáhajú a zbytočne zvyšujú mobilitu obyvateľstva,“ doplnila hovorkyňa ÚMS. Pomôcť by mohli napríklad výjazdové MOM-ky do menších obcí.

V poslednom období pribúda kritických hlasov proti povinnému masovému testovaniu. Odborníci tvrdia, že skríning nespoľahlivými rýchlotestami už nespĺňa požadovaný efekt, zvyšuje mobilitu ľudí, a teda aj riziko prenosu u tých, ktorí sa chodia testovať. Mnohí stoja pokope v rade a navyše časť z nich dostane do rúk falošný výsledok.

Analytik Martin Smatana na sociálnej sieti zverejnil analýzu, podľa ktorej môže pravidelné plošné testovanie napomáhať k zlej situácii. Porovnal Veľkú Britániu a Slovensko, ktoré prijali tvrdý lockdown približne v rovnakom čase. Kým u nich krivka prudko klesla, u nás sú vysoké počty nakazených, hospitalizovaných aj úmrtí. Jedným z dôvodov môže byť aj zlé testovanie.

„Kvantita testov nie je očividne zárukou epidemiologických výsledkov. Británia pritom používa AG aj PCR testy. Rozdiel je v tom, že majú stanovenú stratégiu testovania a nejdú do necieleného testovania, ale jasných postupov, podporených trasovaním a izolovaním. Neexperimentujú a dodržujú zlatý epidemiologický štandard," vysvetľuje Smatana. 

Prezidentka Zuzana Čaputová sa o veľmi zlej situácii s koronavírusom minulý týždeň rozprávala s vedcami. Spolu s nimi sa snažila nájsť riešenia, ako z tejto krízy von. Podľa vedcov ba sa mali zvýšiť kapacity PCR testovania a nepreceňovať antigénové testy. „Hromadné testovanie má okrem zvýšenej mobility aj psychologický efekt," skonštatovala po diskusii s expertmi Čaputová. Povedala, že ľudia často považujú modrý papierik za pocit zdravia. A to sa nám môže v konečnom dôsledku vypomstiť. Ľudia v domnení, že nie sú infekční, môžu koronavírus šíriť ďalej.